Ján Mathé (1922 – 2012) / Život a dielo
Život a tvorba sochára Jána Mathého sú nerozlučne späté s mestom Košice. V roku 1922 sa v Košiciach narodil a s výnimkou pražských štúdií v meste prežil celý osobný i tvorivý život. Prvé kontakty s umením prichádzajú na prelome 30. a 40. rokov minulého storočia počas štúdia na premonštrátskom gymnáziu na podnety učiteľa kreslenia Jozefa Nádaskaya a v tomto období sa taktiež zoznamuje s tvorbou sochára Vojtecha Löfflera. II. svetová vojna zasiahla aj do života Jána Mathého, počas ktorej bol odvelený na východný front.
Po skončení vojny v roku 1945 odchádza študovať na Akadémiu výtvarných umení v Prahe do sochársko-medailérskeho ateliéru, ktorý viedol Otakar Španiel. Medzi jeho spolužiakmi bola aj významná česká sochárka Vlasta Prachatická, neskôr manželka sochára Stanislava Kolíbala. Praha ako kultúrne centrum mala na Mathého zásadný vplyv a formovala jeho umelecké smerovanie. Počas pražských štúdií nadviazal celoživotné priateľstvá so sochármi Stanislavom Kolíbalom, Zděnkom Šimekom, fotografom Tiborom Hontym a Marekom Jodasom, či skladateľom Petrom Ebenom. Zásadný dopad na jeho tvorbu a život, malo jeho pôsobenie v pražskom katolíckom krúžku Rodina, ktorý viedla popredná česká historička umenia Růžena Vacková a teológ, filozof a historik umenia Josef Zvěřina. Teologické prednášky týchto neskôr režimom perzekvovaných a väznených kunsthistorikov mali vplyv na umelecký odkaz Jána Mathého, a to najmä na duchovnú ideu sochárskej tvorby s odkazom na hlbokú kresťanskú tradíciu a symboliku.
Ján Mathé sa po ukončení štúdia vrátil z Prahy späť do Košíc. V 50. rokoch začína svoju profesionálnu kariéru sochára a počas bohatej tvorivej činnosti zanechá jeho sochárske umenie v meste Košice vizuálnu stopu aj vo verejnom priestore. Prvý ateliér Jána Mathého bol situovaný na Zbrojničnej ulici, v budove tzv. Suchého mlynu, známeho aj pod aktuálnejším názvom Rotunda, v ktorom ešte začiatkom 20. storočia mali svoje ateliéry košickí maliari Elemír Halász-Hradil a Ľudovít Csordák. V prvej polovici 50. rokov pôsobil Mathé na Pedagogickom inštitúte v Košiciach, v roku 1959 sa oženil s MUDr. Evou Mathéovou, rodenou Psotkovou, sestrou známeho horolezca Jozefa Psotku, ktorý v 80. rokoch tragicky zahynul pri zostupe z Mount Everestu. Na jeho pamiatku bola pomenovaná ulica (Horolezecká), na ktorej sa dnes nachádza Múzeum vila ateliér Mathé. Svoj druhý ateliér získal v upravených prízemných priestoroch obytného bloku na Pasteurovej ulici, kde tvoril 25 rokov. 60. roky minulého storočia sú v Mathého sochárskej tvorbe veľmi plodné. Vytvoril viaceré realizácie do verejného priestoru, pracuje na svojich ťažiskových plastikách (Vzlet, Odpočívajúca rodina, Češúca sa, Biomorfná hmota, Traja, Vták, či plastiky pre košický Dom umenia).
Okrem tvorivej práce, bol začiatkom 60. rokov zvolený za predsedu výboru Krajskej organizácie Zväzu slovenských výtvarných umelcov v Košiciach, ale je potrebné spomenúť fakt, že Mathé nikdy nevstúpil do komunistickej strany a socialistická ideológia mu nebola po vôli. Pritom je obdivuhodné ako dokázal v časoch jediného oficiálneho umeleckého štýlu, a to socialistického realizmu, vytvoriť pre slovenské moderné sochárstvo ideologicky nezaťažené plastiky, ktoré sa formálne prikláňajú k západoeurópskemu poňatiu modernej sochy. V roku 1966 navštívil sochára Rudolfa Uhera na medzinárodnom sochárskom sympóziu v kameni v rakúskom kameňolome St. Margarethen a realizoval aj individuálny študijný pobyt na benátskom Bienále. V roku 1967, na ceste do Rumunska, mal Ján Mathé spolu s manželkou autonehodu, po ktorej ostal Mathé niekoľko týždňov v kóme. Po tejto nešťastnej životnej udalosti pretrvávali zdravotné ťažkosti po dlhšiu dobu, priatelia i kolegovia mu už doslova nedávali šancu na to, že bude opäť tvoriť. Za jeho zotavením stojí nepochybne starostlivosť, láska a opatera jeho manželky, profesorky Evy Mathéovej, ktorá sa o manžela starala niekoľko mesiacov na úkor vlastnej profesie.
Po zotavení sa z autonehody Mathé vytvoril svoje vrcholné dielo – Plod života (1977). Motív, ku ktorému sa neustále vracal a varioval. 70. roky, ktoré sa niesli v znamení tvrdej normalizácie boli pre Jána Mathého relatívne pokojné a venoval sa svojej sochárskej práci. V roku 1976 bola na košickom sídlisku Nad jazerom osadená monumentálna plastika Plod života, odliata v bronze na travertínovom podstavci. Napriek negatívnemu postoju socialistického režimu k náboženským prejavom, bolo pozoruhodné ako dokázal Mathé stvárniť evidentnú symboliku kresťanskej ikonografie Madony s dieťaťom do abstrahujúceho tvaroslovia, takmer do absolútnej štylizácie. Významnou udalosťou v jeho živote bola návšteva v ateliéri britského sochára Henryho Mooreho. V roku 1977 vycestoval spolu s manželkou do Londýna a pri súkromnom stretnutí si prezreli ateliér i exteriérové sochy v jeho rozľahlej rezidencii. Tvorba Henryho Mooreho mala nemalý vplyv aj na Mathého tvorbu, najmä v otázkach tvarových riešení a v prístupe k hmote a priestoru.
80. roky sa niesli v znamení prvých väčších galerijných prezentácií tvorby Jána Mathého, vôbec prvá samostatná výstava bola v budove bývalej Umeleckej besedy slovenskej v Bratislave v roku 1984 a o dva roky neskôr výstava vo Východoslovenskej galérii v Košiciach v kurátorskej koncepcii Ľuby Belohradskej. Nasledovali ďalšie výstavné projekty, ako aj akvizície do významných kultúrnych inštitúcií (Národní galerie Praha, Slovenská národná galéria, Východoslovenská galéria), či zaradenie katalógu z prvej výstavy v Londýne do knižničného fondu galérie TATE Modern. V roku 1983 sa manželia Mathéovci presťahovali do vily na Horolezeckej ulici. Pri výstavbe vily v spolupráci s architektom Michalom Baníkom sa rátalo aj s priestranným ateliérom, kde Mathé tvoril až do konca svojho života. Vila bola navrhnutá v puristickom prevedení funkčnosti a hmoty v duchu bauhausovskej tradície. Stavba uplatňuje princíp zlatého rezu, čím sa dosiahla mimoriadne pozoruhodná vizuálno-estetická harmónia celkovej stavby. Každý prvok v exteriéri a interiéri je matematicky premyslený do detailov, najmä vďaka súčinnosti a racionálnom prístupe profesorky Evy Mathéovej, ktorá spolupracovala na architektonickom riešení vily. V roku 2019 bola stavba vyhlásená za Národnú kultúrnu pamiatku a od roku 2023 je múzeom v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Košice.
Tvorbu Jána Mathého môžeme zaradiť do špecifickej kategórie modernej sakrálnej plastiky. Jeho sochárstvo neslúžilo cirkvi v podobe objednávok, ako tomu bolo v historických obdobiach gotiky, renesancie, či baroka, ale život viery ňom prirodzene podnecoval potrebu nenútene stelesniť v dreve, kameni, či kove posolstvá kresťanskej viery. Mathé tak dokázal spojiť moderný vyjadrovací jazyk v kontexte povojnového sochárstva s kresťanskou ikonografiou, ktorej dal novú formu. Témy riešil ako výtvarný problém hľadania tvaru, rytmu a pohybu. Jeho vrcholné dielo, Plod života, je genézou prvopočiatkov biomorfnej plastiky a ideou počiatku, stvorenia, zrodenia, vzletu. Pre jeho plastiky malo veľký význam jeho ranné štúdium anatómie, ktoré vyústilo do jeho snáh hľadania fyzickej i duchovnej podstaty života, ktorého elementárnymi metaforami sú bunka, lono, dieťa, rodina – základné atribúty sochárstva Jána Mathého zhmotnené od predmetného realizmu až do absolútnej tvarovej štylizácie. V roku 2010 bola vydaná prvá súborná monografia Ján Mathé – Hľadač dobra, ktorej autorom je významný slovenský historik a teoretik umenia Radislav Matuštík. Na výročie 85. narodenín, v roku 2007 bola sochárovi udelená Cena mesta Košice a v tom istom roku získal Cenu Fra Angelico in memoriam za osobný prínos pri tvorbe, šírení a uchovávaní kresťanských hodnôt v kultúre na Slovensku od Rady konferencie biskupov Slovenska pre vedu, vzdelanie a kultúru.
Ján Mathé zomrel 5. júna 2012 vo vile po boku svojej manželky Evy Mathéovej. Stalo sa tak necelý rok predtým ako mesto Košice získalo titul Európske hlavné mesto kultúry 2013 a už v tom čase bol ateliér i vila Mathéovcov jedným z hlavných bodov na kultúrnej mape mesta Košice. V rámci projektu Európskeho hlavného mesta kultúry 2013 bolo po sochárovi pomenované bývalé Námestie nádeje na križovatke Hlinkovej ulice a Národnej triedy na Námestie Jána Mathého. Na námestí sa nachádza fontána s figurálnou plastikou na tému rodiny, ktorá je jednou zo 17 sôch Jána Mathého vo verejnom priestore mesta Košice.
