Heraldické obdobie - Druhá erbová listina
Dňa 31.januára 1423 v Bratislave vydáva Žigmund pre Košice prvú privilegiálnu listinu s prvou miniatúrou pre mesto v krajine.
Snaha Košíc o doriešenie mestského erbu privádza pred kráľov majestát košického prísažného a mešťana, magistra Ladislava Knola. Ako zástupca mesta je v úsilí o odstránenie neúplnosti erbu a nedostatku formy úspešný len čiastočne. Žigmund vydáva listinu formou privilégiá a mesto má v rukách očakávaný dokument, ktorý nie je len dočasným potvrdením jeho práva. Aspoň nespochybniteľné a trvalé právo je konečne po vyše 50-tich rokoch zabezpečené.
![]() |
Druhá erbová listina pre mesto Košice z r.1423.
|
Za úspech však nemožno pokladať ničím neobohatené a takmer doslovné prepísanie oprávnenia z pôvodnej listiny, spočívajúce v používaní formy štítu na zástave len na posielacej a tajnej pečati. Tu sa v plnej miere prejavila zotrvávajúca neistota v tom, ako má vlastne mestský erb vyzerať. Vlastnou tvorbou mesta obohatené štítové znamenie darované už Ľudovítom Veľkým sa len potvrdzuje podľa mestského typária, ktorého riešenie sa stalo vzorom pre miniatúru listiny.
![]() |
Miniatúra erbu z r.1423.
|
Miniátor prekresľujúc typárium len úmerne k štítu zväčšil anjela a odel ho do červeného šatu zlatom prepásaného cez prsia na spôsob ondrejského kríža. Na hlavu anjela položil zlatý prstencový diadém, z ktorého vyrastal jednoduchý latinský kríž. Obdivuhodne jednotiaci účinok celej miniatúry dosiahol damaskovaním plôch štítu erbu a damaskovaniu prispôsobeným rozvilinami v zelenom neutrálnom pozadí. Výtvarný účinok umocnilo orámovanie miniatúry puncovaným zlatým lístkovým pásom, mnohofarebnými kvetmi a rastlinnými rozvilinami v rohoch. Pozoruhodným na tejto armálnej listine je aj to, že v ľavom dolnom rohu pod textom je súčasne namaľovaný aj erb richtára mesta v tom čase, Jána Hebenstreyta, i keď o nebol priamo osobne žiadateľom o vydanie tejto listiny a v listine sa to ani nespomína.
/Text: Dr.JOZEF KIRST Archív mesta Košice/
/© Foto: Marián Krlička/