Zobrazuje francúzskeho rytiera Pierra Roussela, ktorý bol v 16. storočí váženým strážcom a ochrancom slobodného kráľovského mesta Košice, ale tiež kapitánom blízkeho hradu Szendrő, v severnom Maďarsku. „Dokonca som sa k tomu záhadnému burgundskému rytierovi aj modlil, aby mi pomohol v škole, keď ma vyvolajú z niečoho, na čo nebudem pripravený," priznal Z. Nišponský na utorňajšej (13. mája) prezentácii svojho stredovekého rytiera, pochovaného v roku 1577 pod hlavným oltárom Dómu a ktorému zasvätil veľkú časť svojej tvorivej energie. Na pôde košického Technického múzea, s podporou Francúzskej Aliancie v Košiciach predstavil aj niekoľko svojich keramických plastík stvárňujúcich túto zaujímavú historickú postavu, dokumentujúcich spätosť nášho mesta s globálnym „európskym" osudom a západným civilizačným okruhom. Aj keď si bol vedomý toho, že sa nemodlí k svätcovi, ale vojakovi, chlapčenská fantázia ho bez problémov priviedla aj k takejto kurióznej viere a ako zdôraznil, jeho modlitby boli vždy vyslyšané. Došlo k zvláštnemu spriazneniu dvoch bytostí – jednej historickej, opradenej starobylou záhadou, druhej živej, citlivej, vnímavej, obdarenej umeleckým nadaním a technickou zručnosťou. U Zbyhneva Nišponského sa obe tieto zložky stretli v pozoruhodnej symbióze – výtvarník a hutnícky inžinier v jednej osobe ponúka špeciálne vypálenú a glazúrovanú keramiku, voči zubu času ešte odolnejšiu ako kov. Práve z takéhoto materiálu, ktorého pôvod vychádza zo zeme, z hliny ako základného zdroja všetkého jestvujúceho, chce vytvoriť, v nadživotnej veľkosti, na báze zobrazenia známeho z epitafu, plastiku rytiera Roussela, ktorý vykročí spod závoja času a po poltisícročí vstúpi medzi Košičanov, ktorým kedysi ako vojenský odborník pomáhal budovať mesto a vzdorovať nepriateľom.
„Chcel by som, aby sa rytier Roussel stal svedkom zmien, ktorými prešlo mesto Košice počas uplynulých storočí, ale aby súčasne pripomínal spätosť Košičanov s ich bohatou minulosťou a s vyspelou Európou.," povedal Z. Nišponský. V uplynulých rokoch venoval veľa úsilia nielen skúmaniu epitafu z výtvarného hľadiska, ale i bádaniu po osudoch rytiera, v stopách ktorého obchádzal archívy v Košiciach, či v Levoči, po ktorom pátral vo Viedni, aj v Paríži. V rodnej krajine Pierra Roussela zistil, že jeho impozantné brnenie patrí do tzv. štrasburského okruhu, mramorový epitaf mu prezradil, že v znaku jeho rodu bolo kružidlo, symbol staviteľského remesla. Ako umelec intenzívne hľadá najpôsobivejšie zobrazenie postavy, o ktorej je už dnes jasné, že bude z keramiky (na niektorých miestach doplnenej kovom) a ktorá by mala naše mesto skrášliť v najbližších rokoch. „Rád by som sochu rytiera daroval mestu Košice a osadil ju niekde v centre," prezradil Z. Nišponský svoje zámery. Priečelie historickej budovy Technického múzea je jednou z možností, kde by rytiera rád umiestnil, ale na takéto úvahy je ešte dosť času. Dovtedy musí byť podoba rytiera, stolníka francúzskeho kráľa (ako stolník sa tešil mimoriadnej výsade stolovať s panovníkom) jasne vymodelovaná v dielni sochára. A ešte pred tým, možno už v tomto roku, by chcel vydať knihu o živote košického rytiera francúzskeho pôvodu, s využitím bohatého dokumentačného materiálu, ktorý nazbieral po celej Európe. Ak sa dielo podarí, mesto Košice získa nielen novú pútavú atrakciu, ale i pôsobivé svedectvo o svojej spriaznenosti s vyspelou európskou kultúrou.
Galéria k článku
