Dnes večer o 19. hodine bude Bábkové divadlo v rámci literárneho festivalu patriť slovenskému prozaikovi, publicistovi a hudobníkovi Máriusovi Kopcsayovi, ktorý príde aj s gitarou a o 20.30 Jerzymu Jarniewiczovi, poľskému básnikovi, prekladateľovi, literárnemu kritikovi, redaktorovi a vysokoškolskému profesorovi.
Prehľad uskutočnených festivalových večerov v tomto týždni:
4. júl 2011 - Večer intelektu
Nevšedné, vysoko intelektuálne dámy boli v pondelok hosťami tretieho košického večera Mesiaca autorského čítania. Česká spisovateľka Radka Denemarková nadchla svojím výsostne morálnym a zároveň citovo i racionálne prežívaným pohľadom na svet v jeho makro i mikropodobách. Najprv prečítala úryvok zo svojho úspešného a oceneného dvojrománu Kobold – príbehu rodiny odohrávajúceho sa v priebehu celého storočia, kde vystupuje motív totality, tyranie a vzdávania sa. „Pri týraní je vinná obeť. Prečo to nezastaví?," je presvedčená. Na žiadosť návštevníka festivalu čítala aj z knihy Smrt, nebudeš se báti, v ktorej príbehovo spracováva život Petra Lébla, režiséra a umeleckého šéfa divadla Na zábradlí, a takisto sa s ňou stala nositeľkou vysokého literárneho ocenenia. Ako povedala, v jej živote nesmie chýbať nádej. Spisovateľka, scenáristka a prekladateľka si váži literárnu kritiku a podľa nej „kritika má byť zaseknutá rybia kosť v krku, nie múčnik po večeri".
Naproti nej, poľská poetka Julia Fiedorczuk, ktorá vyšla na pódium po Beethovenovi v skvelom podaní nevidiaceho klavírneho virtuóza Petra Tomiho, kritiku nečíta a je pre ňu dôležitejší názor obyčajného čitateľa. Aby však čitateľ porozumel jej veršom, musí byť všestranne vzdelaný a ochotný prijať jej novátorskú a vo svete ojedinelú verziu lyriky. Umelkyňa vytvára metafory pojmoslovím viacerých náročných vedeckých disciplín – kvantovej fyziky, astronómie, religionistiky a ďalších, v básňach aplikuje paralely s anglickou, americkou a poľskou literatúrou a tieto „koncertné ukážky" z jej nivó vzdelanosti necháva prelínať sa s pocitmi lásky a inými, bežnými zážitkami, aké máme všetci. Ako vraví, básnické obrazy (ktoré vyznievajú náročne a vedecky erudovane), jej prichádzajú intuitívne. Julia Fiedorczuk sa tak svojou literárnou cestou stáva priekopníčkou, alebo mediátorkou vzťahu moderná veda a umenie. „Prečo sa čudujete? Einstein či Darwin písali svoje vedecké práce poetickým jazykom," hovorí.
5.júl 2011 - Večer detailov a súvislostí
Aj na utorkovom, štvrtom, podujatí literárneho festivalu Mesiac autorského čítania, ktorý každý večer počas celého júla prebieha v Bábkovom divadle v Košiciach a súčasne v Brne, Ostrave a poľskej Vroclavi, zo svojej tvorby čítali dvaja autori – jeden zo Slovenska, alebo z Čiech a druhý z Poľska.
Keď sa prvého hosťa večera, Silvestra Lavríka, spýtala moderátorka Iveta Hurná, či sa cíti viac dramatikom, divadelníkom, prozaikom, publicistom či esejistom, odpovedal: „Rád by som to aj ja vedel". Čítal zo svojho pripravovaného románu Sexus solaris, ktorého kľúčovým slovom, ako povedal, je kolaborácia. Ukážka z knihy presne demonštrovala to, čo je podľa autora jeho snahou: Popísať veci a javy čo najprecíznejšie. Publikum bolo skúpe na otázky, akoby ho vystrašila autorova poznámka, že položiť dobrú otázku je umením... Lavrík však o otázkach vie svoje, niekoľko rokov pôsobil v rádiu Devín a celkom horúcou aktualitou je, že v súvislosti so zmenami v RTVS, sa presunul z rozhlasu do televízie, kde bude robiť réžiu.
Skutočným zážitkom medzi dvojicou literátov bolo vystúpenie dua Roman (husle) a Lýdia (flauta) Orgovánovci, keď predniesli neznámu skladbu nemeckého barokového skladateľa Georga Philippa Telemana, ktorú len pred piatimi rokmi objavili vo viedenskom archíve.
Poľskú literatúru včera v Košiciach reprezentovala kulturologička so zameraním na rodovú problematiku a prozaička Sylwia Chutnik, mladá dáma s výrazným melírom vo vlasoch a piersingom v nose a uchu, ktorá je zakladateľkou poľskej nadácie MaMa, zaoberajúcej sa všestrannou pomocou ženám – matkám. Čítaním zo svojej knihy Vreckový atlas žien presvedčila, že je výborná pozorovateľka a rozprávačka so zmyslom pre humor, schopná vybrať zo všedného života opomínaný detail a cez neho ukázať širšie súvislosti. „Upratovanie toalety nie je literárna téma, a preto ju používam," povedala na margo svojho čítaného úryvku, kde práve touto vôbec nie atraktívnou, ale nutnou činnosťou v každej domácnosti, hovorí o neocenení práce ženy v domácnosti. Sylwia Chutnik pôsobí vo Varšave ako turistická sprievodkyňa so zameraním na miesta, kde žili a tvorili významné ženy a svoje poznatky a skúsenosti literárne spracovala v knihe Varšava žien.
6. júl 2011 - Večer príbuzných poetík
Hostia včerajšieho, už piateho večera literárneho festivalu Mesiac autorského čítania boli síce generačne veľmi odlišní, avšak ich rukopis niesol určité znaky vzájomnej podobnosti. Rozvetvená šírka básnických obrazov, ich nesporná hĺbka, intelektuálna konštrukcia myšlienok a dynamika ich toku, vyhranený pohľad na procesy, ktoré sa dotýkajú nás všetkých, náznak obavy o perspektívu hodnôt.
Ivan Štrpka, jeden z príslušníkov skupiny Osamelí bežci, porozprával o zámere tejto trojice literátov, spomínal na Ivana Laučíka, ako spolu chodievali do jaskýň, ktoré sa pre nich stali miestom kontemplácie, dali im „silné zážitky a priestor, aký si človek môže urobiť iba v hlave," ako povedal autor. „Najhoršie boli pre nás sedemdesiate roky," pripomenul a mal na mysli obdobie „normalizácie" a kultúrnych čistiek po sovietskej okupácii. Štrpka čítal verše zo svojej knihy Psychopolis, tenký ľad, ktoré sa hromadili niekoľko rokov. „Moja poézia nie je na hlasné čítanie. Dúfam, že toto hlasné čítanie dovedie aj k tichému čítaniu," vyslovil to, čo publikum cítilo.
Potrebný závan nehy priniesla po prvom čítaní harfistka Štátnej filharmónie Košice Ivana Fiačanová – Boggerová, keď zahrala z diel Camille Saint-Saënsa a Jeana-Baptiste Cardona.
Aj Bianka Rolando potvrdila, že Poliaci na tento festival vyslali osobnosti veľkého formátu. Alebo súčasná poľská literárna scéna disponuje výlučne kvalitnými autormi? Mladá umelkyňa s poľsko-talianskymi koreňmi sa vyjadruje dokonca prostredníctvom dvoch druhov umení – slovesného i výtvarného. V marci získala doktorát v odbore grafika, vystavuje doma i v zahraničí a obľubuje moderné grafické techniky. Výtvarnému umeniu sa začala venovať prv, ako písaniu, ale čoskoro spoznala, že jej chýba slovo. "Vizuálna reč mi dáva energiu na písanie a naopak," prezradila, ale netrúfa si posúdiť, v ktorom umeleckom jazyku je viac doma. Košičanom predviedla, že v poézii je dobrá. Posúďte: „Mestá opustené / všetci vydali sa / do seba."
Zdroj: Knižnica pre mládež mesta Košice
Galéria k článku
