Totalitný systém sa snažil vymazať z pamäti Košičanov ľudí, ktorých vina spočívala v tom, že sa v kritickom čase ocitli v paľbe okupantov... V noci, z 20. na 21. augusta 1968 armády piatich krajín Varšavskej zmluvy obsadili ČSSR. Prepadové jednotky sovietskej armády obsadili najprv pražské letisko, pozemné vojská si ako prvý väčší a strategicky významnejší cieľ celkom prirodzene určili Košice. Podľa dostupných údajov sovietske, poľské, maďarské, bulharské a nemecké (bývalá NDR) intervenčné jednotky disponovali polmiliónovou armádou, 6 300 tankami, 2 000 delami, 550 bojovými a 250 dopravnými lietadlami. Nad Košicami sa v to letné ráno nebo zmenilo na oceľové peklo, ktoré sa rozlialo aj po zemi. Miernejšie odhady hovoria o 20 zabitých 130 zranených na Slovensku, v Košiciach sa hovorí o ôsmich, ale koľko bolo skutočných obetí..? Ten krutý deň zmenil život stovkám, tisíckam ľudí, z ktorých mnohí žijú v zahraničí. Po nedeli, ktorá Košičanom ponúkla v predvečer smutného výročia skvelý koncert pražskej skupiny Missa, načierajúcej do repertoáru nezabudnuteľného speváka Karla Kryla, prišla pondelňajšia spomienka na košické obete nezmyselnej a zbytočnej „bratskej“ vojenskej operácie. Operácia, ktorá mala za cieľ udržať pri živote chorý a zlý systém. Na 21. august 1968 sa nemá a nesmie zabúdať, je súčasťou našich dejín a niet sily, ktorá by na tomto fakte niečo zmenila. Jedni pamätajú viac, iní menej, ale v kolektívnej pamäti mesta, metropoly, zostáva táto smutná stopa trvalým výkričníkom – Sloboda nie je zadarmo! Primátor mesta Košice Ing. František Knapík, na pietnej spomienke pri pamätnej tabuli zastreleným obetiam na Hlavnej ulici, položil kyticu a prihovoril sa hŕstke Košičanov najmä preto, aby prebudil pamäť mesta a posilnil potrebu trvalej spomienky. Aj ona totiž, svojím tragickým perom namočeným v nevinnej krvi, tvorí a formuje históriu ako základ identity občana, Košičana.
Galéria k článku
