Podujatia sa, okrem predstaviteľov samosprávy mesta Košice zúčastnila aj K. Rubínová, sestra Michala Hamráka, ktorého zasiahla guľka okupantov 21. augusta 1968 priamo do srdca.
„...Meno Miško Hamrák, ktoré vidíte na tabuli na prvom mieste, je pre mňa najsvätejšia vec na svete," prihovorila sa Košičanom Katarína Rubínová, ktorá dnes žije v Bosne a Hercegovine a pokračovala: „Vás mladých chcem poprosiť o jedno. Vždy spolu rozprávajte a nedvíhajte zbrane. My v Bosne a Hercegovine hovoríme takto: musíme odpustiť, ale nesmieme zabudnúť!"
Primátor mesta Košice Ing. František Knapík vo svojom príhovore okrem iného povedal:
„Aj po 40 – tich rokoch ostávajú spomienky na udalosti z augusta 1968 bolestné i naliehavé. Bolestné, pretože priniesli utrpenie a smrť nevinných ľudí, naliehavé, pretože násilie, žiaľ, pretrváva aj v dnešnom svete. Je paradoxné, že na rozdiel od zločinov nacizmu a fašizmu povedomie o zločinoch komunizmu, najmä u mladej generácie je nízke, alebo takmer žiadne. Napriek viac ako 40 – ročnom trvaní komunistickej totality, zločiny komunizmu boli pred občanmi krajín bývalého sovietskeho bloku, ale aj svetovou verejnosťou, dôsledne utajované. Takýmto zločinom bol aj akt okupácie Československa armádami Varšavskej zmluvy, ktoré dňa 21.augusta 1968 napadli našu krajinu, v rozpore s medzinárodným právom a v rozpore so Chartou základných ľudských práv. Toto hrubé pošliapanie ľudskosti, slobody a demokracie bolo po dve desaťročia vysvetľované ako „priateľská pomoc" a až v roku 1989 bol tento akt pomenovaný pravým menom – okupácia. Akt vojenskej anexie, pri ktorom zhasínali ľudské životy! Aj občania Košíc, ktorí sa v to augustové ráno zobudili na hluk tankov, vojenských vozidiel a lietadiel priniesli obete „bratskej pomoci" proti údajnej kontrarevolúcií. Košičania, zastrašovaní, sklamaní i spravodlivo rozhorčení, protestovali proti tomuto násilnému činu obsadenia krajiny iba zovretými päsťami. Takýto pokus, holými rukami zastaviť kolóny okupačných vojsk prechádzajúcich cez mesto, nemal šancu na úspech. Okupanti sa nezastavili a výsledkom bolo 28 ľahko zranených, 35 ťažko zranených a 7 usmrtených, po väčšine mladých ľudí, ktorých mená sú uvedené na tejto tabuli. Nikdy nezabudnime, že položili životy za slobodu v tomto meste. Hrdinstvo obetí augusta 1968 je pre nás mementom a výzvou na ochranu slobody a demokracie aj do budúcnosti."
Súčasťou pietnej spomienky bola aj výstava fotografií z augusta 1968 v Košiciach, sprístupnená pre širokú verejnosť na Dolnej bráne.
Foto: Ján Ičo
Galéria k článku
