Prvého januára tohto roku nadobudol účinnosť zákon o sociálnych službách č.448/2008 Z.z., ktorý zásadným spôsobom mení a rozširuje kompetencie miest a obcí v tejto oblasti. O jeho prínose, nedostatkoch a dopadoch na chod mesta Košice informovali dnes na tlačovej konferencii viceprimátor mesta Košice Marek Vargovčák a vedúca oddelenia služieb obyvateľstvu Magistrátu mesta Košice Eva Dudová „Novela priniesla so sebou, okrem iného, aj personálne a kvalifikačné požiadavky na odborných pracovníkov na úseku sociálnych služieb. Mesto ich bolo schopné zabezpečiť jediným spôsobom – prijatím kvalifikovaných odborníkov, konkrétne dvoch posudkových lekárov a dvoch sociálnych pracovníkov s vysokoškolským vzdelaním v odbore sociálna práca. Aby sme predišli neprimeranému nárastu mzdových nákladov, vytvorili sme v rámci organizačnej štruktúry MMK jeden posudkový útvar, ktorý posudzuje nárok žiadateľov o sociálnu službu pre celé mesto," uviedol počas tlačovej konferencie viceprimátor mesta Marek Vargovčák. Mzdové náklady pre pracovníkov posudkového útvaru (celkom traja) stáli mesto od februára do júna 2009 približne 13 280 € (cca 400 tis. Sk), plus odvody. Odmena lekárom podľa dohody o vykonaní práce vyšla mesto v prvom polroku na 4 650 € (cca 140 tis. Sk).
Zriaďujú zariadenia pre seniorov
Mestá a obce v súlade so zákonom zriaďujú zariadenia pre seniorov (bývalé domovy dôchodcov), zariadenia opatrovateľskej služby, denné stacionáre, nízkoprahové denné centrá a nocľahárne. Mesto Košice je zriaďovateľom Strediska sociálnej pomoci, v rámci ktorého existuje zariadenie pre seniorov a jedno zariadenie opatrovateľskej služby. Mestské časti Sever, Západ, Juh a Dargovských hrdinov zriaďujú zariadenia opatrovateľskej služby. Ostatné sociálne služby, poskytované v zariadeniach pre seniorov, prepravné služby a pod., zabezpečuje, resp. sprostredkúva mesto Košice. Košická samospráva rozpočtovala na zabezpečenie sociálnych služieb v roku 2009 bežné výdavky v úhrne 1 319 619 € (cca 40 mil. Sk), z toho 1 249 273 € (cca 38 mil. Sk) na služby pre seniorov, v tejto položke bolo 53 700 € (cca 1,6 mil Sk) z rozpočtu mesta a 1 195 573 € (cca 36 mil.Sk) tvorila decentralizačná dotácia. Na služby pre ľudí bez domova vynaloží mesto 76 346 € (cca 2,3 mil. Sk).
Doručených bolo 504 žiadostí
Od začiatku tohto roka bolo mestu Košice doručených 504 žiadostí o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu. Tento počet žiadostí zahŕňa všetky druhy sociálnych služieb, ktoré si vyžadujú vypracovanie posudku, čiže opatrovateľskú službu, službu v zariadení opatrovateľskej služby i službu v zariadení pre seniorov a prepravnú službu.
Vo všetkých týchto prípadoch mesto postupovalo v súlade so zákonom a z uvedeného počtu už v 401 prípadoch aj právoplatne rozhodlo. Sociálni pracovníci vykonali osobný pohovor s každým občanom, resp. s príbuznými žiadateľov a informovali ich o všetkých možnostiach i záväzných postupoch, vyplývajúcich z nového zákona o sociálnych službách. „V prvom rade im mesto ponúklo miesto vo vlastnom zariadení pre seniorov na Garbiarskej ulici, resp. zapísanie do poradovníka v tomto zariadení. Ako druhá možnosť bolo sprostredkované poskytnutie sociálnej služby u iného verejného poskytovateľa, resp. zapísanie do jeho poradovníka, ak s tým občan súhlasil. V prípade, že občan potreboval okamžitú pomoc a súhlasil, bola mu ponúknutá služba u neverejného poskytovateľa," informovala vedúca oddelenia služieb obyvateľstvu Eva Dudová. Vo viacerých prípadoch mesto sprostredkovalo poskytnutie sociálnej služby aj u neverejného poskytovateľa.
Zákon priniesol problémy s financovaním služieb
Mesto Košice, rovnako ako iné samosprávy, má k novému zákonu o sociálnych službách aj určité výhrady. Problematické z pohľadu miest a obcí je najmä financovanie sociálnych služieb bez rozdielu, či ide o sprostredkovanie sociálnej služby u iného verejného alebo neverejného poskytovateľa, pretože rozpočty samospráv boli schválené ešte pred nadobudnutím účinnosti nového zákona o sociálnych službách.
Z tohto dôvodu je v súčasnosti pre obce a mestá finančne náročné a často dokonca nemožné realizovať finančné požiadavky iných poskytovateľov sociálnych služieb. „Zjednodušene povedané, ak mesto nemá dostatok vlastných kapacít na poskytnutie sociálnej služby, musí ju „kúpiť" u iného poskytovateľa, pričom samosprávy na to od štátu nedostali žiadnu finančnú kompenzáciu. Doteraz nás takýto nákup stál 265 551 € (cca 8 mil. Sk)," spresnil viceprimátor mesta. Budúci rok mesto odhaduje, že za nákup služieb u iných verejných poskytovateľov, resp. u neverejných poskytovateľov sa oproti roku 2009 bude musieť navýšiť rozpočet o viac ako 300 000 € (cca 9 mil. Sk).
O tomto probléme sa v súčasnosti intenzívne diskutuje aj v rámci Združenia miest a obcí Slovenska a Združenia krajských miest K8. Samosprávy upozorňujú na nedostatky nového zákona o sociálnych službách v oblasti financovania i v oblasti striktného postupu pri umiestňovaní občanov, ktorý môže byť vnímaný ako obmedzovanie práva slobodnej voľby poskytovateľa sociálnej služby. „Nejasné formulácie zákona majú za následok rôzne výklady najmä vo financovaní sociálnych služieb v tomto roku. Vzniká tiež problém so spôsobom refundácie nákladov súvisiacich s implementáciou zákona o sociálnych službách. Vláda pritom refundáciu verejne prisľúbila a potvrdila podpisom memoranda medzi ZMOS a Vládou SR ešte v mesiaci február," ozrejmil Marek Vargovčák.
Ako jeden z ďalších problémov vníma viceprimátor aj nepostačujúce kapacity v pobytových zariadeniach. „Veľké riziko vidím aj v tom, že podľa platného znenia zákona majú samosprávy po roku 2013 sprostredkovať službu do 60 kalendárnych dní od podania žiadosti odkázaného občana. Zdá sa však, že do tohto termínu nebudú dobudované potrebné kapacity pobytových zariadení." Problémy pri aplikácii zákona spôsobuje podľa slov vedúcej oddelenia služieb obyvateľstvu MMK aj insolventnosť a nedostatočná pripravenosť malých obcí implementovať zákon do praxe. „Menšie obce majú tendenciu riešiť situáciu prihlásením svojich občanov na trvalý pobyt do miest, čím spôsobujú mestám ďalšie zvyšovanie nákladov."
Komunitný plán sociálnych služieb
Vytvorenie optimálnej siete sociálnych služieb si vyžaduje vypracovanie komunitného plánu sociálnych služieb (KPSS). Tento dokument je pre obec podľa nového zákona o sociálnych službách záväzný. „Komunitný plán sociálnych služieb má ambíciu okrem iného aj eliminovať nedostatky a ohrozenia samotného zákona a zajtra bude predložený na rokovanie mestskej rady," dodal Marek Vargovčák. Komunitný plán obsahuje analytickú a strategickú časť. Celý dokument bude po schválení mestskou radou verejne prístupný na www.kosice.sk.
Strategickú časť KPSS tvorí vízia spoločná s víziou Plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja v hlavnom smere rozvoja – Mesto rodiny. „Ide o 9 základných priorít a cieľov, zameraných predovšetkým na zvýšenie kvality života odkázaných občanov v domácom prostredí pre všetky cieľové skupiny, zabezpečenie dostatkovosti sociálnych služieb, zvýšenie kvality existujúcich sociálnych služieb, racionalizáciu financovania a riadenia sociálnych služieb, ale i zabezpečenie rozvoja ľudského kapitálu v sociálnych službách," doplnil viceprimátor mesta.
Analytická časť KPSS
Z analytickej časti komunitného plánu sociálnych služieb mesta Košice vyplývajú aj niektoré dôležité zistenia o sociálnej situácii v Košiciach. Aj napriek skutočnosti, že počet obyvateľov v meste Košice sa v rokoch 2004 – 2006 (podľa demografických ukazovateľov) mierne znižoval, absolútny počet poberateľov dávky v hmotnej núdzi (DHN) narastal a zvyšovalo sa aj percento osôb žijúcich z tejto dávky. „Kým v roku 2004
Galéria k článku
