Podľa historických údajov stojí Dóm sv. Alžbety na mieste staršieho jednoloďového objektu, ktorý bol tiež zasvätený sv. Alžbete. Ten však vyhorel a na jeho mieste začali stavať nový. Udialo sa tak okolo roku 1380. Monumentálna stavba, na ktorej sa pracovalo viac ako jedno storočie, bola začiatkom 14. storočia štedro podporovaná i samotným uhorským kráľom Karolom Róbertom z Anjou (otcom Ľudovíta Veľkého, ktorý udelil v roku 1369 Košiciam najstaršiu erbovú listinu v Európe). Karol Róbert mal štyri manželky. Posledná, Alžbeta Piastová, sa mimoriadne zaujímala o výstavbu košického chrámu. Navyše bola príbuzná sv. Alžbety, mladšej sestry kráľa Bela IV. Úcta k tejto svätici pochádzajúcej z uhorského kráľovského rodu, sa vzhľadom na jej uctievanie v nemecky hovoriacich krajinách, javila možno ako najvýhodnejšia pre zasvätenie kostola. Plne by vyhovovala domácemu obyvateľstvu i nemeckým kolonistom prichádzajúcim do Košíc po tatárskom vpáde. Ťažko dnes zistíme akú významnú úlohu zohral príbuzenský pomer týchto dvoch menovkýň, či ich náboženské cítenie a sympatie k nášmu mestu. Dôležité je, že to napomohlo podpore dostavby najvýchodnejšej gotickej katedrály v Európe.
Alžbeta Uhorská zomrela ako 24-ročná vyčerpaná únavou, nedostatočnou výživou a ťažkou chorobou. Pápež Gregor IX. ju štyri roku po jej smrti vyhlásil za svätú. Dodnes patrí medzi vzory a nebeských ochrancov charitatívnej činnosti. Viaceré rehoľné spoločnosti a dobročinné organizácie nesú jej meno a inšpirujú sa jej ideálmi.
V tomto roku prebehne v našom meste niekoľko akcií, pri ktorých si túto sväticu pripomenieme. Alžbeta prešla životom ako svietiaci meteor plný nádeje. Priniesla svetlo do tmy mnohých duší. Priniesla šťastie do narušených sŕdc. Pri súčasnom tempe a problémoch sveta, môže nám spomienka na túto sväticu naliať balzam na rany nášho okolia, poľudštiť vzťahy a utrieť nejaké slzy.