Reakcia na slová ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavla Prokopoviča zverejnené v rozhovore v denníku Korzár 12. septembra 2005

Slová ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavla Prokopoviča zverejnené v rozhovore v denníku Korzár12. septembra 2005 považuje primátor mesta Košice Zdenko Trebuľa za prekvapujúce a skresľujúce. Každý minister by sa mal starať nielen o vytipované kraje, ale o celé Slovensko. Dobrý manažér a dobrý národohospodár si musí uvedomiť, že v krajine, ktorá sa chce rozvíjať, sa musí najprv postarať o infraštruktúru. Až jej zabezpečenie môže pritiahnuť investorov. Uvažovanie o opačnom postupe je nelogické a scestné. Len tam, kde je vyhovujúca infraštruktúra, prichádzajú zaujímaví, silní a dôveryhodní investori. Keby v minulosti neboli v Amerike stavali železnice a cesty naprieč kontinentom, neprišli by ľudia, ktorí ich osídlili a spriemyselnili.

Na Slovensku sa stále prehlbujú rozdiely medzi regiónmi. Dokazujú to aj výsledky Štatistického úradu Eurostat, ktorý pre potreby porovnávania delí Európsku úniu na 255 regiónov. Slovensko je v tomto členení rozdelené na Bratislavský kraj, Západné, Stredné a Východné Slovensko. Z porovnania hrubého domáceho produktu na obyvateľa vyplýva, že hlavné mesto ďaleko predbieha ostatné časti krajiny. Kým v roku 1995 bol Bratislavský kraj na 143. mieste rebríčka regiónov, v roku 2002 už na 48. mieste. Oproti tomu Východné Slovensko bolo v roku 1995 na 249. mieste a v roku 2002 na 247. mieste. Veľký skok Bratislavského kraja je popri fakte, že ide o hlavné mesto, úmerný investíciám do infraštruktúry, ktoré následne prilákali obrovské množstvo kapitálu.

Investície veľkých výrobcov automobilov pripravovala vládna Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO). Tvrdenie, že mesto Žilina si samo zohnalo investíciu Hyundai-KIA, je zavádzajúce. Aj v prípade ďalších záujemcov agentúra SARIO pripravila viacero ponúk na výber. Jedným z najdôležitejších faktorov pri rozhodovaní bola práve dostupnosť dopravnej infraštruktúry.

Nie je pravda, že Košice a východ Slovenska volia opačný prístup, najprv žiadajú dobudovať diaľnice a potom začnú hľadať investorov. Mesto Košice sa už niekoľko rokov snaží pritiahnuť na svoje územie do priemyselného parku Pereš investorov, ktorí by pomohli znížiť vysokú mieru nezamestnanosti a postupne vyrovnávať výrazné regionálne rozdiely medzi východnou a západnou časťou Slovenska. Nevydáva iba výzvy voči predstaviteľom tejto krajiny, ale robí konkrétne kroky. Samostatne, aj v úzkej spolupráci s Centrom ekonomického rozvoja U.S.Steel Košice pripravuje prezentácie možností investovania. Záujem o mesto a región sa zvyšuje. Za obdobie posledných dvoch rokov sme zaznamenali minimálne 20 väčších i menších investorov, ktorí mali záujem smerovať svoju investíciu do Košíc. Štyroch až piatich z nich môžeme považovať za strategických partnerov.

Možnosti investovania v Košiciach preverovali zástupcovia automobiliek Volkswagen, BMW, Rover. Pri prvých návštevách kórejských investorov Košice usilovali o ich návštevu, prezident U.S.Steel dokonca ponúkol svoje lietadlo, aby si prezreli aj tunajšie plochy. Veľký záujem mal o Košice najväčší európsky výrobca dopravných a výťahových systémov fínska spoločnosť KONE. Napokon sa rozhodla pre český Dečín, Košice skončili na druhom mieste. Jedným z mála dôvodov, ktoré zavážili v náš neprospech bola nedostatočná cestná infraštruktúra. Ostatné kľúčové faktory sme spĺňali. Vážny záujem o investície v Košiciach mali spoločnosti MAN a SAMSUNG. Najväčšia európska spoločnosť na výrobu radiátorov z Írska BARLO GROUP, zvažovala niekoľkomiliardovú investíciu asi na 20 hektároch priemyselného parku Pereš. Vážny záujem o 25 hektárov plochy priemyselného parku Pereš prejavila aj ďalšia významná nemecká spoločnosť. Jej investícia za zhruba 10 miliárd. korún by priniesla pracovnú príležitosť pre viac ako 2000 zamestnancov. Išlo by o výrobu špičkových technológií s vysokou pridanou hodnotou. Možnosti investovania v Košiciach preveruje americká spoločnosť DELOIT, rovnako ako japonská vládna agentúra JETRO. Zástupcovia japonských výrobných závodov, bánk, japonskej ambasády v SR a agentúry JETRO skúmali prednedávnom ponuku priemyselnej zóny a dôležitým faktorom bola pre nich doprava. Zatiaľ prvým potvrdeným investorom, ktorý svoj záujem deklaroval aj podpisom memoranda, je francúzska nadnárodná skupina Valeo Security Systems (VSS). Do založenia závodu v priemyselnom parku Pereš chce investovať 16,4 milióna EUR, čo je v prepočte asi 630,2 milióna korún. Každý zo záujemcov o investovanie v Košiciach ako jednu z prioritných požiadaviek zdôrazňuje dostupnosť kvalitnej cestnej siete. Žiaľ, Košice môžu ponúknuť medzinárodné letisko, železnicu, širokorozchodnú trať, ale nie priame napojenie na diaľnicu.

Záujem väčších investorov a ich kladné rozhodnutie by Košiciam následne prinieslo množstvo ďalších menších skupín, ktoré nadväzujú na základnú nosnú investíciu. Mesto má pripravené 190 hektárové územie priemyselného parku. Na celé územie bola spracovaná urbanistická štúdia, v štúdii EIIA boli posúdené vplyvy na životné prostredie. Z územného hľadiska bola lokalita preverovaná rôznymi overovacími štúdiami a spĺňa podmienky na investovanie. Pre priemyselný park je určená výroba s vysokou pridanou hodnotou, logistické centrá, čistá a nezávadná ekologická výroba. Časť územia je vybavená inžinierskymi sieťami, na zostávajúce bola spracovaná projektová dokumentácia a bolo vydané územné rozhodnutie na inžinierske siete. Mesto k nemu pripravuje podklady pre vydanie stavebného povolenia. V lokalite sú jasné majetkové vzťahy. V rámci štátnej podpory je potrebné dobudovať infraštruktúru. Vzhľadom na lokalitu ide o rádovo menšiu investíciu ako v iných oblastiach, zhruba za 200-250 miliónov korún. Strategickým problémom stále ostáva dopravné napojenie.

Koncentráciu investorov v priemyselnom parku Kechnec južne od Košíc podmienila v mnohých prípadoch blízkosť maďarskej hranice a možnosť napojenia na európsku diaľničnú sieť cez tamojšie cesty. Nerozhodnosť samospráv obcí, ktoré zdržujú proces územného rozhodovania v prípade vybudovania rýchlostnej komunikácie R4 Košice – Milhosť považujeme za brzdu, rovnako ako žiadosť obce Kechnec o presun hraničného priechodu. Náš záujem o čo najrýchlejšie dobudovanie komunikácie R4 k štátnej hranici deklarovalo mesto Košice už niekoľkokrát a administratívu, ktorá je v kompetencii mesta, vybavovalo čo najrýchlejšie.

Výzvu ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavla Prokopoviča, aby si východ Slovenska najprv zohnal investorov a postom nám rezort dopravy postaví diaľnicu, považujeme vo svetle predchádzajúcich argumentov za zavádzajúcu a dehonestujúcu všetky snahy samosprávy o získanie investorov.

Text článku - rozhovoru s ministrom Prokopovičom - Korzár 12.9.2005