„Košičania si so všetkou dôstojnosťou pripomenú túto veľkú osobnosť naších dejín," zdôraznil vo štvrtok, 16. marca, na tlačovej konferencii námesntík primátora mesta Košice Eugen Čuňo. Maďarsko daruje Slovensku sochu kniežaťa Františka II. Rákócziho, ktorú osadia slávnostne v Košiciach na nádvorí muzeálneho objektu Rodosto začiatkom apríla.Inštalovanie sochy, na podstavci ktorej je mapa Európy, bude súčasťou osláv 100. výročia prevezenia a znovupochovania pozostatkov tohto uhorského kniežaťa v Košiciach, informovali dnes na tlačovej konferencii organizátori osláv. Na oslavách sa bude podieľať slovenská i maďarská strana a ich početné podujatia sa budú konať od 26. marca do 29. októbra.
„Postava Františka II. Rákócziho je európskou postavou, ktorá svojho času spájala Európu a všetky národy a národnosti Uhorska, túžiace po slobode. Tieto oslavy budú príležitosťou prihlásiť sa k spoločným uhorským dejinám," uviedla štátna tajomníčka Ministerstva kultúry SR Ágnes Biró. Spolu so svojím kolegom z maďarského ministerstva pre zachovanie kultúrneho dedičstva Lajosom Vassom a námestníkom košického primátora Eugenom Čuňom ubezpečila, že oslavy budú dôstojné odkazu Františka II. Rákócziho ako bojovníka za slobodu a v žiadnom prípade sa nezneužijú na politické ciele. Oslavy, na ktoré mesto Košice ako ich garant, Košický samosprávny kraj i mesto Budapešť vyčlenili približne 3,3 milióna korún, sa začnú 26. marca položením kvetov k buste Františka II. Rákócziho v Borši v okrese Trebišov, kde sa narodil. Až do jesene sa potom bude konať vyše 20 hlavných sprievodných podujatí. Vyvrcholia 29. októbra slávnostným sprievodom, vedeckou konferenciou, omšou a pietnou spomienkou v centre mesta. Na tlačovej konferencii predstavili logo osláv s portrétom kniežaťa v kruhu a nápisom Franciscus II. Rakoczi-Cassovia-1906-29. october-2006. Vodca protihabsburského povstania František II. Rákóczi (1676 - 1735) podľa vzoru svojich predkov pokračoval v boji za nezávislosť Uhorska. Svoju povstaleckú armádu viedol do bojov pod heslom Pro libertate a bojovali v nej spoločne Slováci, Maďari, Rusíni, Rumuni i Poliaci. Po porážke musel odísť do vyhnanstva a 8. apríla 1735 zomrel a bol pochovaný v tureckom meste Rodosto. Na žiadosť poslancov mesta Košice v Uhorskom sneme previezli pozostatky kniežaťa z Turecka a v roku 1906 znovu slávnostne pochovali v krypte košického Dómu sv. Alžbety.