Sv. Alžbeta – manželka a matka
Svätá Alžbeta Uhorská – Durínska bola dcérou uhorského kráľa Ondreja II. a jeho manželky Gertrúdy, pochádzajúcej z Bavorska. Narodila sa v roku 1207. Historické údaje sa rozchádzajú v mieste jej príchodu na svet. Uvádza sa Bratislava, ale i zámok v maďarskom Sarospataku. Už ako jednoročná bola z politických dôvodov zasnúbená s durínskym grófom Ľudovítom IV., ktorý mal vtedy osem rokov. Keď mala Alžbeta 4 roky, rozhodlo sa, že bude vychovávaná na zámku svojho nastávajúceho manžela, aby si osvojila zvyky, kultúru a jazyk krajiny, v ktorej strávi zvyšok svojho krátkeho života. Na zámku Wartburg, v Durínsku, vo svojich štrnástich rokoch uzavrela manželstvo s Ľudovítom IV. Mladí manželia si veľmi dobre rozumeli. Ľudovít bol nielen milujúci manžel, ale mal aj pochopenie pre Alžbetine prejavy dobročinnosti, ktorým sa venovala od rannej mladosti. Počas ich 6-ročného manželstva sa im narodili 3 deti, Hermann, neskorší otcov nástupca, Sofia, neskoršia brabantská kňažná a Gertrúda, ktorá sa stala rehoľníčkou a uctieva sa ako blahoslavená. Harmonický vzťah Alžbety a Ľudovíta preťala križiacka výprava, na ktorej Ľudovít zahynul, krátko pred narodením Gertrúdy. Alžbeta mala vtedy iba 20 rokov. V cudzom svete ostala bez človeka, ktorý ju miloval a bol jej oporou. Jej ďalšia cesta, ktorou sa rozhodla uberať, nebola jednoduchá. Manželovi príbuzní odmietli uznať jej dedičské práva a vypovedali ju z Wartburgu bez detí, akýchkoľvek prostriedkov a strechy nad hlavou. Alžbeta opustila hrad a stala sa žobráčkou.
Sv. Alžbeta - od prepychu k šťastiu
Durínsky kniežací dvor miloval prepych a mal dlhotrvajúci spor s cirkevnou vrchnosťou. To nijako nezodpovedalo Alžbetinmu zmýšľaniu a spôsobu života. I keď užívala kniežací majetok, delila sa s ním s chudobnými a chorými. Jej život bol už od rannej mladosti poznačený ideálmi sv. Františka z Assisi. Príbuzným jej manžela sa nepáčilo Alžbetino počínanie, ale Ľudovít si ju vážil a neprekážal jej v jej spôsobe života a dobročinnosti. Po smrti svojho manžela odmietla pomoc z matkinej strany a získané peniaze z dedičského podielu venovala na výstavbu nemocnice v Marburgu. Alžbeta bola pevne rozhodnutá vzdať sa svetskej slávy a majetkov, odvrátiť sa od predchádzajúceho života a naplno sa venovať ideálom pokory a chudoby, k čomu inklinovala už počas manželstva. Už vtedy sa veľmi striedmo stravovala, zvyšky jedál rozdávala chudobným, odmietala prepychový odev, namiesto ktorého nosila vlnené šaty alebo odev kajúcnika.
So svojimi družkami vyšívala oltárne prikrývky, tkala plátno pre chorých, priadla a tkala vlnu na odevy. Nevyhýbala sa ťažkej a únavnej práci. V modlitbách prosila o pomoc pre tých, ktorých najviac tlačila bieda, choroby a utrpenie. Odmietla sa vrátiť do Uhorska a svoj život strávila s miskou v ruke pri chudobným. Takto ju zachytáva aj väčšina obrazov a plastík.
Alžbeta svoje trvalé životné poslanie a šťastie našla v pomoci tým, ktorí to najviac v tej dobe potrebovali. Svoj život naplnila láskou k blížnym, chudobným a chorým. Nebála sa vzdať bohatstva a prepychu, v ktorom mohla do konca života na durínskom zámku Wartburg prebývať. Radšej volila naplnenie srdca šťastím z obetavej pomoci blížnym.
Galéria k článku
