Podľa dostupných publikovaných informácií k histórii cintorína je na tejto predmetnej pietnej ploche (parcela 4123/3) pochovaných mnoho osobností, pozoruhodných a významných v rámci dejín samotnej ev. a. v. cirkvi, dejín mesta, ale aj v širšom historickom, ba i medzinárodnom kontexte.
Nachádzala sa tu o. i. hrobka Jozefa Viczaya (postavená v r. 1835), mestského lekára a osobného lekára Františka Kazinczyho, hrobka M. Szulyovského, jedného z účastníkov Martinovicsovho jakobínskeho povstania v Uhorsku (postavená v r. 1837), hrob generála Andreja Gallika, bojujúceho v USA na strane severu proti juhu, hrob synov svetoznámeho nemeckého vydavateľa Otta Wiganda z 19. storočia, hroby významných účastníkov revolúcie v r.1848/49 – majora generálneho štábu Alberta Leutscha, nadporučíka Eugena Hlavácsa a kapitána Žigmunda Dessewffyho, delostrelca honvédov. Zároveň tu boli pochovávaní aj členovia významných rodín evanjelickej šľachty, a to aj z okolia Košíc (rodina Keczer, Klobusiczky, Melczer, Szirmay), rovnako ako dôležité evanjelické obchodnícke rodiny (Spielmann, Moll, Binder, Bassel, Zahr, Eschwig, Freudenfeld, Laszgallner, Fiedler, Elischer a.i.), remeselnícke rodiny (Halyko, Szakmáry, Legányi, Bradovka, Czitó a.i.), významná mestská a cirkevná inteligencia (napr. mestský senátor J. S. Oswaldt, advokát J. Milec, teológ Ferdinand Ochs, národovec a slovenský učiteľ Ján Tomaško, kníhkupec E. F. Sandvoss, slovenský kňaz a buditeľ Juraj Sekčík, literát a slovenský kňaz Eduard Škultéty).
V 70 – tych rokoch minulého storočia bol cintorín bez zohľadnenia jeho nezadnedbateľných a vzácnych kultúrno – historických hodnôt de facto stavebne zlikvidovaný nevhodnou socialistickou realizáciou parku, ktorého myšlienku oživil dnes znovu ÚHA Košice. V súčasnosti je parcela, vzácne krypty a hroby zdevastované a stala sa miestom asociálov a kriminálnych živlov.
Pohrebná kaplnka rodiny Pohle-Roth je zaujímavým dokladom vývoja sepulchrálnej architektúry z obdobia 19. storočia u nás. Napriek súčasnému stavebno-technickému stavu, v ktorom sa nachádza a celkovému poznaniu stavby, jej autentickú hodnotu zvyšuje slohová a materiálová čistota architektúry, ktoré sú spolu s ostatnými dodnes zachovanými detailami a hodnotami objektu predmetom pamiatkovej ochrany.
Dotknuté územie cintorína je zároveň aj archeologickým náleziskom, odkiaľ je možné očakávať nálezy stredoveké a novoveké.
V stredoveku sa v priľahlom území Košíc nachádzalo viacero prímestských osád - juhozápadne a západne od Košíc to bola Bednárska Ves a Cesnaková Ves. Tieto osady sú dosiaľ lokalizované len orientačne, a to na základe archívnych prameňov, preto ich skutočná lokalizácia je vecou archeologického výskumu. Ďalšie archeologické nálezy sa dajú očakávať v súvislosti s fázou, kedy na predmetnom pozemku existoval evanjelický cintorín (od r. 1687 do 20. stor.). Na dotknutom území sa v minulosti nachádzal aj drevený ev. a. v. kostol, ktorý vyhorel v roku 1706, ďalšie o niečo mladšie drevené kostoly nemeckej, maďarskej a slovenskej ev. a. v. obce (a to až do začiatku 19. storočia, kedy bol postavený súčasný kostol na Mlynskej ulici), ako aj budova ľudovej školy, v ktorej pôsobili významní evanjelickí učitelia ako Ján Rezik, Ján Frank, Fridrich Lindner, Ondrej Holveith, Samuel Hermann, Efraim Klein a.i. Okrem toho sa na cintoríne nachádzal rad kamenných náhrobkov a hrobiek, ktoré sú dodnes zachované len fragmentárne. Ide de facto o najdlhšie zachovaný (tristoročný) bývalý predmestský cintorín na území dnešných Košíc.
Spracoval : Peter Neuwirth
Galéria k článku
