Prejsť na obsah

Námestie Nádeje je už Námestím Jána Mathého

Umenie v otvorenom priestore – to je asi najznámejšia charakteristika skvelého košického sochára Jána Mathého, ktorý nás len pred pol rokom opustil vo veku nedožitých 90. narodenín.

Umelcovi a košickému lokálpatriotovi dnes vzdali úctu v rodnom meste aj tým, že jedno námestie už bude navždy späté s jeho menom. Námestie Nádeje sa od soboty volá Námestie Jána Mathého. „Ján Mathé je súčasťou života každého z nás. Jeho diela nás sprevádzajú od detstva, povedzme aj počas cesty do práce. Umenie v otvorenom priestore je to, čo nám mnohé mestá môžu závidieť. Ďakujeme, že sme mohli mať v meste takého umelca. Bol, je a bude navždy súčasťou Košíc," spomenul primátor Richard Raši.

Práve námestie Nádeje, teraz už Námestie Jána Mathého, je pre mnohých symbolicky späté s jeho dielom. Dominuje mu monumentálne súsošie – Odpočívajúca rodina, ktorú vytvoril v oku 1965. „Ďakujem primátorovi mesta Košice Richardovi Rašimu, starostovi Mestskej časti Sever Mariánovi Gajovi a poslancom Mestského zastupiteľstva, že si takouto formou uctili jeho dielo. Jeho tvorba je etickým a humánnym posolstvom," hovorí manželka sochára Eva Mathéová.
Umelecký šéf EHMK 2013, n.o. Vladimír Beskid dodal: „Výrazná osobnosť Jána Mathého si zaslúži, aby v budúcnosti vzniklo jeho múzeum."

Ján Mathé:

Ján Mathé patrí medzi najvýraznejších slovenských sochárov. Narodil sa 14. júna 1922 v Košiciach. V rokoch 1945 – 1950 študoval na pražskej Akadémii výtvarných umení u Otakara Španiela.
Po februári 1948, keďže sa nestotožnil s materialistickou filozofiou a v Prahe udržiaval kontakty s vedúcimi osobnosťami katolícky orientovanej akademickej elity, hrozila mu perzekúcia, ktorej – návratom do Košíc – unikol len o vlások . Tu naďalej pôsobil, avšak vedome sa vyhýbal účasti na „pomníkových projektoch", oslavujúcich komunistický režim. Z tohto dôvodu bol neprávom vyraďovaný z oficiálneho sledu slovenského sochárstva. Spoločensky vážené sa stávali len "angažované" diela, ale i v tomto období socialisticko-realistickej devalvácie umeleckej kreativity Máthé odolával vonkajšiemu tlaku a nekompromisnosťou svojho umeleckého postoja sledoval svoj osobitý výtvarný program. Realistické, neskôr štylizované plastiky, rozvíjal do abstraktných foriem, ktoré boli motivované zrodom života, bolesti a nádeje ako nosného umeleckého posolstva.
Koncom 60-tych rokov automobilová nehoda prerušila umeleckú tvorbu Jána Mathého, avšak na začiatku 70-tych rokov – akoby znovu vzkriesený – realizoval ďalšie sochy a plastiky s novým výtvarným videním. Práve v tom čase vytvoril viacero veľkolepých diel, ktoré i vďaka blahosklonnosti schvaľovacích komisií umiestnil medzi neutešenými panelovými blokmi. Ján Máthé zomrel 5. júna 2012.

ZDROJ: EHMK 2013