Poslanci Mestského zastupiteľstva v Košiciach dnes schválili udelenie ocenenia „Čestný občan mesta Košice" svetoznámemu sochárovi s umeleckým menom Gyula Kosice za významný podiel v rozvoji kultúry a propagáciu mesta Košice vo svete.
Gyula Kosice je svetoznámy sochár, vlastným menom Ferdinand Fallik, narodený v Košiciach 26.4.1924. Keď mal 4 roky, rodičia s ním emigrovali do Argentíny. Študoval kresbu a modelovanie na Akadémii výtvarného umenia. Žije a tvorí v Argentíne. Používa umelecké meno odvodené z názvu svojho rodného mesta. Akademický sochár Gyula Kosice svojím umením významne prispel k rozvoju kultúry a k propagácii svojho rodného mesta Košice na celom svete.
Viac informácií nájdete na http://sk.wikipedia.org/wiki/Gyula_Kosice, http://www.kosice.com.ar/
Zároveň schválili udelenie ocenenia Cena mesta Košice pre desiatich jednotlivcov
1. Ing. Peter Bešényi
2. Jozef Červínka
3. Prof. MVDr. Ján Danko, PhD.
4. RNDr. Anna Futóová
5. JUDr. Ján Gašpar
6. Juraj Halász
7. Ing. Štefan Hrušovský
8. Jozef Kolbaský
9. Prof. MUDr. Jozef Maršala, DrSc. „in memoriam"
10. Prof. RNDr. Igor Podlubný, CSc.
Ocenenie Cena mesta Košice dostanú aj tri kolektívy:
1.Kolektív reprezentačný trénerov SR
2.Katedrálny zbor sv. Cyrila a Metoda
3.Divadlo Thália
„Cena mesta Košice 2010"
Ing. Peter Bešényi sa od roku 2008 venuje pastorácii Rómov na Luníku IX (dovtedy od roku 1990 sa pastoračne venoval Rómom v Bardejove a Michalovciach). Je zároveň tajomníkom Komisie pre pastoráciu Rómov pri Konferencii biskupov Slovenska. Na Luníku IX má na starosti výstavbu pastoračného centra pre Rómsku komunitu. Rómskym deťom a mládeži sa venuje v škole a mimo školy, čím prispieva k ich zaradeniu do života, na ich osobnom, duchovnom a spoločenskom povznesení a tiež na zvýšení kultúry života na sídlisku. Je vysoko obetavý, skromný, mnohé veci robí nenápadne a nezištne v prospech kultúrno-spoločenského, vzdelanostného a duchovného povznesenia Rómov na Luníku IX. Ide o náročné sídlisko a ťažkú prácu, ktorá je však bez pochýb veľmi potrebná pre spoločné dobro a v prospech Rómskej komunity.
Jozef Červínka, narodený v r. 1953 v Užhorode, je celou dušou novinár. V rokoch 1960-1970 bol redaktorom Východoslovenských novín v Košiciach, v období tzv. normalizácie nemohol vykonávať svoje novinárske povolanie a pracoval ako baník, vodič nákladného auta a v iných zamestnaniach. Od roku 1990 bol redaktorom Slovenského východu a denníka Košický večer, kde publikoval hodnotné reportáže o zaujímavých postavách a postavičkách spätých so súčasnosťou i nedávnou históriou východného Slovenska a Košíc. Okrem iných je aj autorom cyklu reportáží s názvom „Chlieb náš každodenný" o novinárskych osobnostiach pôsobiacich v Košiciach. Od roku 1995 bol externým spolupracovníkom Slovenskej televízie, autorom scenárov viacerých dokumentárnych filmov, ako aj 15-ich dielov televízneho cyklu Develeskere čhave – Božie deti. Napísal viacero kníh: Otvárač bráničiek (2001), My, Dobšinčania (2002), Vladyka (2003), Ofera pre drevené chrámy( 2004), Slová majstrov slova (2005), Tajomstvá sklenenej panny (2006), Objaviteľ (2007), Keď ešte hrával Nohábel (2008) a do tlače má pripravenú ďalšiu.
Prof. MVDr. Ján Danko, PhD., vedúci katedry anatómie, histológie a fyziológie na Univerzite veterinárneho lekárstva v Košiciach výrazne prispel počas viac než 30 rokov svojej praxe svojou publikačnou činnosťou, hlavne vydávaním knižných publikácií k propagácii mesta Košice. Je autorom a spoluautorom 2 monografií, 4 knižných publikácií a 19 učebných textov. Z knižných publikácií najväčší úspech dosiahli Medicínska lymfológia a Anatómia psa s praktickým využitím vydaných v niekoľkých svetových jazykoch. Pôsobí ako člen vedeckej rady Univerzity veterinárneho lekárstva v Košiciach a je členom rôznych celoštátnych pedagogických komisií. V rokoch 1986 – 1989 pôsobil ako odborný konzultant FAO pre veterinárnu medicínu v Mozambiku. Katedra anatómie, histológie a fyziológie na Univerzite veterinárneho lekárstva v Košiciach dosiahla pod jeho vedením významné úspechy a stala sa akreditovaným pracoviskom pre vzdelávanie nielen domácich študentov ale aj zahraničných.
RNDr. Anna Futóová sa po novembri 1989 sa zaradila do prípravného výboru, ktorého cieľom bolo zakladanie cirkevných škôl. Patrila k tým, ktorí významnou mierou vybojovali v roku 1990 založenie 1. cirkevnej školy v Košiciach, ZŠ sv. Cyrila a Metoda na Novomeského ulici. V roku 1997 mesto pridelilo škole samostatnú budovu na Bernolákovej ulici. To sa však nezaobišlo bez ďalších ťažkostí, spojených s neprajnosťou okolia, ktoré ako riaditeľka riešila rozvážne a s nadhľadom. Pod jej vedením škola vyrástla na kvalitnú ZŠ z hľadiska odborného aj morálneho. Počet žiakov vzrástol tak, že nemohla uspokojiť záujem všetkých rodičov, ktorí chceli zapísať svoje dieťa do 1. ročníka. Na vrchole rozkvetu školy prišla zo strany Arcibiskupského úradu v Košiciach nová výzva na založenie cirkevného gymnázia na Sídlisku KVP. Pani riaditeľka sa podujala na zdolávanie ďalších prekážok. Na návrh farského spoločenstva Božieho milosrdenstva na Sídlisku KVP prijala aj neľahkú úlohu zriadiť a znova viesť Spojenú školu sv. košických mučeníkov na Čordákovej ulici. Od začiatku sa usiluje hľadať správnu cestu pre dnešnú modernú cirkevnú školu, kde sa spájajú kresťanské zásady s potrebami a smerovaním dnešného sveta a vysoká odborná úroveň. Vie pevne stáť na morálnych princípoch a má úplne jasnú predstavu, ako a kam má školu viesť. Veci rieši s nadhľadom a pokorou, pritom vždy priamo a otvorene. Vie oceniť prácu svojich učiteľov, povzbudiť a zastať sa ich. Výchovné problémy žiakov rieši s citom, rozvážne, ale v súlade s pravdou. Jej zamestnanie je pre ňu poslaním, ktoré vykonáva veľmi zodpovedne.
JUDr. Ján Gašpar, narodený v r. 1953 v Košiciach, pôsobí od roku 1999 ako riaditeľ Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach. Ako dlhoročný bádateľ v oblasti regionálnej histórie výraznou mierou prispel k šíreniu poznatkov z menej známych oblastí dejín Košíc i východoslovenského regiónu. Je autorom mnohých článkov v odbornej i populárno-náučnej tlači u nás i v zahraničí, autorom alebo spoluautorom 15 publikácií zameraných na propagáciu histórie a vlastivedy mesta a okolia, zvlášť turistiky a cestovného ruchu. Podieľal sa na zorganizovaní mnohých výstav na území Slovenska i v zahraničí (Poľsko, Maďarsko), ktoré čerpali podklady z jeho súkromných zbierok a archívu. Spolupracuje poskytnutím historických materiálov i lektorovaním prác s mnohými inštitúciami a autormi u nás i v zahraničí. V roku 1997 spracoval návrh zoznamu chránených hrobov na cintoríne
sv. Rozálie, ktorý v roku 2009 doplnil o takmer 1000 hrobov významných osobností pochovaných na verejnom cintoríne v Košiciach. Spolupracuje s Biografickým ústavom pri Slovenskej národnej knižnici v Martine na zostavovaní Biografického lexikónu Slovenska. V Štátnej vedeckej knižnici v Košiciach podporuje rozvoj medzinárodnej spolupráce, výsledkom ktorej bolo zriadenie Informačného miesta Informačnej kancelárie Rady Európy v Bratislave, Info USA a Britského centra. Je odborníkom v oblasti jednolistových drobných tlačí. Za knihu „Vysoké Tatry - staré pohľadnice rozprávajú", ktorú zastupiteľstvo mesta Vysoké Tatry ohodnotilo v roku 2003 ako čin roka, mu bola udelená Cena primátora mesta Vysoké Tatry, ako doteraz jedinému z mimotatranského regiónu.
Juraj Halász sa narodil v roku 1949 v Košiciach. Od malička ho zaujímala história, hlavne história mesta, napriek tomu, ž
Galéria k článku
