J. Bajtoša uvádza v zozname košických obetí okupačných vojsk aj Ústav pamäti národa.
Polícia zadržala v sobotu (29. 9. 2018) podvečer na Hlavnej ulici v Košiciach Katarínu R., ktorá diamantovým perom preškrtala jedno z mien na pamätnej tabuli obetiam okupačných vojsk z augusta 1968. Asistoval jej pri tom Peter Kalmus z Košíc.
Na pamätnej tabuli je deväť mien, Katarína R. je sestrou vôbec prvej z košických obetí streľby, Michala Hamráka. Tabuľa bola slávnostne odhalená v roku 2013, nahradila predošlú z roku 1991, ktorej spoluautormi boli Peter Kalmus a Jozef Kužidlo. Na tejto tabuli však boli mená „iba" piatich obetí invázie.
Známy košický kunsthistorik Gabriel Kládek (autor tabule z roku 2013), ktorý dlhé roky skúmal historické udalosti z augusta 1968, požiadal preto v tejto veci o pomoc a spoluprácu Mesto Košice. Vtedajší primátor mesta Richard Raši pomoc prisľúbil pod podmienkou že bude vytvorená odborná komisia, a do jej činnosti nebudú zasahovať žiadne politické strany.
Päťčlennú komisiu tvorili historici, odborníci na súdne lekárstvo, za mesto v nej bola vedúca Archívu mesta Košice. Podrobne skúmali najmä hodnovernosť archívnych dokumentov Ústavu súdneho lekárstva v Košiciach, aby mohli určiť presný počet obetí vojenskej invázie. Následne komisia potvrdila že počas okupácie zahynulo v Košiciach deväť ľudí.
Na základe týchto poznatkov bola neskôr vyrobená nová pamätná tabuľa, ktorú odhalil R. Raši pri príležitosti 45. výročia invázie okupačných armád do Československa. Na tabuli už boli ale mená všetkých komisiou zistených a potvrdených obetí: Jána Bajtoša, Michala Hamráka, Jána Hatalu, Bartolomeja Horvátha, Jozefa Kolesára, Jána Lászlóa, Ladislava Martoníka, Ivana Schmiedta a Ignáca Šablatúru.
Katarína R. preškrtala na tabuli meno J. Bajtoša, ktorý je v deväťčlennom menoslove uvedený na prvom mieste nad druhým v poradí, Michalom Hamrákom. V roku 1968 bol J. Bajtoš dôstojníkom komunistickej Štátnej bezpečnosti (ŠtB). Práve v tejto súvislosti Katarína R. pre médiá uviedla že nechápe, prečo je meno eštébáka nad menom jej zastreleného brata. Navyše J. Bajtoš podľa jej, ale i názoru P. Kalmusa, nebol obeťou okupácie.
J. Bajtoša však za obeť inváznych vojsk označila nielen spomínaná odborná komisia v Košiciach, ale nezávisle od nej aj (ZDROJ: denník Korzár) Ústav pre štúdium totalitných režimov Českej republiky. V roku 2013 pre Korzár povedal historik Milan Bárta, citujeme: „Spracovali sme osudy ľudí, ktorí prišli o život na území Československa v dôsledku augustového vstupu vojsk a ich pobytu do 31. decembra 1968. Sú tu zahrnuté nielen obete priameho násilia, ale tiež dopravných nehôd a iných tragických udalostí s účasťou okupačných armád."
Podľa jeho slov, s kolegami skúmali predovšetkým fondy Generálnej prokuratúry, bezpečnostných a policajných zložiek, vládneho splnomocnenca pre záležitosti dočasného pobytu sovietskych vojsk v ČSSR a ďalšie archívy. Vtedy natrafili aj na prípad J. Bajtoša, štábneho kapitána ŠtB, ktorý zomrel 14. 9. 1968 rukou sovietskeho vojaka, dezertéra Grigorija G. Aleksejčuka.
J. Bajtoša eviduje ako obeť inváznych vojsk v Košiciach na svojich webových stránkach aj Ústav pamäti národa. V zozname je uvedený aj Štefan Sabol, rodák z Malej Idy, ktorý zahynul 26. 9. 1968 v Šaci, počas prestrelky sovietskych vojakov pri miestnej krčme.
