Kúzelné obdobie môjho detstva

„Ako chlapec som mal adventné obdobie veľmi rád. K tejto atmosfére patrili aj tzv. „roraty“, ranné sväté omše, ktoré začínali o šiestej ráno. Koledovanie po dedine bolo podmienené ich navštevovaním. Nebolo to vždy jednoduché vstať tak zavčasu a v snehu, mraze náhliť sa do kostola. Avšak malo to svoju osobitú atmosféru, na ktorú po rokoch veľmi rád spomínam,“ rozpomína sa F. Knapík. Ďalším typickým prvkom, ktorý súvisel s predvianočným obdobím v rodine Knapíkovcov bola ľudová pobožnosť, chodenie s obrazom. „Počas 9 dní sme absolvovali návštevy v rodinách v našej obci a po okolí. Okrem duchovnej náplne to malo aj spoločenskú náplň, keď sme sa všetci stretli, porozprávali. Medzi rodinami, ktoré sme pravidelne navštevovali bola aj rodina obývajúca mlyn, stojaci za dedinou na samote. Viedla k nemu náročná cesta, ktorá sa v zime ukrytá pod snehovou prikrývkou, menila na dobrodružnú výpravu. Mlyn pre nás predstavoval tajuplné prostredie, ktoré obývala staršia rodina. Celá mohutná budova mlyna na nás pôsobila až insitným dojmom.“ Mnohé veci, ktoré sa v mlyne nachádzali, ale už neplnili svoju funkciu, František Knapík s kamarátmi pri každej návšteve udivene obdivoval, s príslovečnou zvedavosťou malého šarvanca.
Každoročným zvykom adventného obdobia bola v Ľubotíne tiež výroba oplátok a kolekcií. Pre deti znamenala nesmierne veľkú zábavu. „Jednak sme pri tom maškrtili, jednak to bola zaujímavá činnosť. Na prípravu kolekcií existovali špeciálne formičky rôznych tvarov, do ktorých sa liala čokoláda. Po stuhnutí sa do stredu kolekcie vložil oriešok a celé sa to obalilo farebným staniolom. V prípade, že sa niečo poškodilo, hneď sme to skonzumovali,“ dodal s úsmevom F. Knapík a pokračoval: „Pamätám sa ešte na jednu veselú príhodu z Vianoc. Keď som ako malý chlapec pomáhal zdobiť vianočný stromček veľkými farebnými guľami značne nerovnomerne rozmiestnenými, stromček sa v istej chvíli začal prehýbať na jednu stranu a hrozil pád. Nik v tej chvíli nebol v izbe, tak som ho duchaprítomne zachytil a uviazal šnúrkou o vedľa stojacu posteľ. Otec neskôr odborne zasiahol a vyrovnal jednostranne navešané ozdoby.“