Košický program stability

Povesť Košíc, ako najvýznamnejšieho hutníckeho centra Slovenska, sa môže mestu stať aj osudnou. Okrem iných zaujímavých skutočností aj tento záver vyplýva z programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta, ktorý v minulých dňoch prezentovali jeho koordinátori. Pracovalo na ňom od roku 2003 takmer 400 odborníkov a zástupcov rôznych košických organizácií, v snahe pripraviť dokument, ktorý by sa stal základom prípravy na čerpanie fondov EÚ v horizonte rokov 2007 – 2013. Ide o projekt, ktorý v rámci mestských samospráv nemá obdobu v celej strednej Európe – nie je totiž produktom jednej špecializovanej inštitúcie, ale výsledkom úsilia širokého spektra expertov. Autori sa zhodli, že napriek periférnej polohe v rámci EÚ, nevyhovujúcemu cestnému napojeniu v smere na hospodárske centrá a nedostatočnej podpore regionálneho rozvoja zo strany štátu, zaznamenal Košický kraj v rokoch 1995 až 2001, v porovnaní s ostatnými krajmi, najdynamickejší hospodársky rast. Samotné Košice však, ako druhé najvýznamnejšie mesto krajiny, na rozdiel od Bratislavy, disponujú priemyselnou kapacitou, ktorá ich v rozhodujúcej miere posúva do závislosti na jedinom odvetví – výrobe kovov a kovových výrobkov. Enormná závislosť na produkcii jedného podniku, (U.S.Steel s.r.o. Košice, ktorej tržby rástli v rokoch 2002 – 2003 hlavne vďaka konjunktúre na svetových trhoch oceliarenských výrobkov) však predstavuje vážne riziko pre ďalší rozvoj Košíc. Odborníci konštatujú, že ak sa nepodarí výrazne zdynamizovať rast výkonov aj v ďalších odvetviach mimo hutníckej výroby, zaostávanie Košíc a kraja, napriek súčasnej dynamike rastu, sa bude prehlbovať. Faktom je, že povesť Košíc ako hutníckeho mesta nemá žiadnu oporu v jeho historickom vývoji. Takáto jednostranná priemyselná závislosť profiluje charakter Košíc v podstate iba od čias bývalej socialistickej industrializácie východného Slovenska, zo šesťdesiatych rokov minulého storočia, súvisiaca s výstavbou VSŽ. Jej dôsledky sa prejavujú v celom spektre mestského života – od demografickej a sídelnej štruktúry, cez ekologickú záťaž s dopadom na zdravie populácie, až po vzdelanostnú úroveň obyvateľstva.

Identita Košičana ako „hutníka" je v podstate umelým prvkom, implikovaným do miestneho občianskeho povedomia stratégmi minulého režimu. Dopady tejto naplánovanej konštrukcie sú preto z hľadiska rozvoja mesta nielen nezdravé, ale tiež riskantné. Podľa expertov sú Košice a s nimi aj celý Košický kraj, v prípade poklesu cien na svetových trhoch s oceliarenskými výrobkami vystavené riziku stagnácie, v prípade vyššej miery negatívneho vývoja aj depresie. Zrejmé sú už aj prvé signály tohto stavu, odrážajúce sa v nízkom podiele malých a stredných podnikov, ktoré vo všetkých väčších sídlach EÚ vytvárajú drvivú väčšinu pracovných miest. Košice pritom disponujú veľmi nízkym podielom ekonomicky aktívneho obyvateľstva a celý Košický kraj aj najvyššou mierou nezamestnanosti. Dôrazná priemyselná diverzifikácia mesta, aj za pomoci očakávaných prostriedkov z eurofondov je preto v jeho životnom záujme. Autori programu, (už schváleného mestským zastupiteľstvom) odhadujú, že cez rôzne projekty by mohlo v priebehu nasledujúcich 15 až 20 rokov prísť do Košíc zo štrukturálnych fondov EÚ vyše 20 miliárd korún. Jednostranný a umelý obraz hutníckeho sídla by tak mohlo nahradiť silné, hospodársky stabilné a spoločensky harmonické mesto - opora Slovenska a Európskej únie v jej východnom pohraničí, spoľahlivo zabezpečujúce všetky potreby svojich obyvateľov.