Košický deň kvetov

Vážené pietne zhromaždenie, vážení Košičania!
Život nášho mesta má svoj rytmus, svoje tradície, zákonitosti. Má však aj svoj osud, ktorý pozostáva z takmer štvrťmilióna osudov jeho obyvateľov. A práve preto, že v knihe osudu sú zapísané nielen dni slnečné, ale aj dni temné, sa v rovnakom dátume už po druhý krát schádzame na tomto mieste. Siedmy september 2008 je v kronike mesta veľmi smutným dátumom. Smútok vtedy cítilo celé Slovensko, ktoré v súvislosti s týmto dátumom vyhlásilo jeden zo svojich štátnych smútkov. Smútok sme intenzívne cítili my, občania Košíc, ktorých ohromila veľkosť tragédie. Smutným však najviac bol a stále je tento deň pre desiatky pozostalých, ktorí 7. septembra 2008 prišli v jednom tragickom okamihu o svojich najbližších. Stalo sa tak v Chorvátsku pri meste Gospič, kde havaroval autobus s našimi občanmi. Nech ich pamiatka ostane predovšetkým v mysliach všetkých, ktorí ich poznali. Ich smutný osud, ako aj osud tých, ktorí túto tragédiu prežili s ťažkými celoživotnými ujmami, nech navždy ostane v pamäti mesta Košice a tým aj v pamäti jeho súčasných i budúcich obyvateľov.
Tento tragický deň nebol v histórii mesta jediným. Spomeňme si len na podobne veľkú tragédiu vo Východoslovenských železiarňach v roku 1995. Rozhodli sme sa preto, že 7. september bude dňom, kedy si nebudeme pripomínať len tragédiu z mesta Gospič, ale všetky tragédie, ktoré postihli naše mesto, všetky tragédie, ktoré priniesli do jeho kroniky zápisy o odchodoch jeho obyvateľov bez rozlúčky. Keďže smútok ostáva v nás a nemôže mať materiálny rozmer rozhodli sme sa našu solidaritu so všetkými obeťami i všetkými pozostalými vyjadriť tým najprirodzenejším spôsobom – jednoduchým kvetom. A nášmu dňu občianskej solidarity dať názov Košický deň kvetov.
Symboly majú v našom živote taký význam, aký im prikladáme. Ja osobne symbolom verím. Dovoľte, aby som tu a teraz pripomenul dva symboly času a miesta. Symbol času sa týka samotného dátumu 7. september. Práve presne v tento deň sa pred 391 rokmi odohrala v Košiciach iná tragédia. Za svoju pevnosť vo viere a obhajobu pravdy boli zavraždení traja kňazi, ktorí do histórie mesta i sveta vstúpili ako Traja košickí mučeníci.
Druhý symbol sa týka tohto miesta a tu ležiaceho zvonu Urban. Tento slávny zvon dokazuje, že nielen ľudia, ale aj veci majú svoje smutné osudy. Myslím, že jeho srdce, navždy zmĺknuté v ničivom požiari, je symbolom nad všetky ostatné.
Sú takéto symboly naozaj len dielom náhody...?
V tejto chvíli vám chcem oznámiť dve rozhodnutia. Prvé sa týka toho, že Magistrát zriadi Fond košickej solidarity. Tento fond bude slúžiť k tomu, aby v prípadoch, keď do mesta opäť vstúpi akákoľvek tragédia, sa dalo postihnutým z takto akumulovaných prostriedkov v tých najťažších chvíľach rýchlo a účinne pomôcť. Do fondu, ktorý bude spravovať osobitná správna rada, vloží prostriedky mesto a bude môcť doň pochopiteľne prispieť aj každý z nás. Druhé rozhodnutie sa týka toho, že práve tu, pri zmĺknutom Urbanovom zvone, pribudne skromný pamätníček, ktorý bude venovaný myšlienke Košického dňa kvetov. Vyhlásime naň súťaž a zbierku a verím, že pomníček bude možné odhaliť 7. septembra budúceho roka.
Vážení Košičania !
Predovšetkým vám chcem poďakovať, že ste prišli a dokázali tak svoju občiansku solidaritu. Je to cenná vlastnosť, ktorú naše významné a jedinečné mesto do najbližších rokov veľmi potrebuje. Našou solidaritou vyjadrujeme predovšetkým pokoru pred osudom, ktorý môže byť silnejší ako ktokoľvek z nás a voči ktorému môžeme aspoň sčasti čeliť len tak, ak sa symbolicky - a niekedy aj skutočne - chytíme všetci za ruky. Táto solidarita však obsahuje aj nádej, že sa dokážeme spojiť nielen vo chvíľach ťažkých, ale aj tých pekných, ktoré predovšetkým naše mesto čakajú. Veď, ak sa napríklad naše predstavenie sa na európskej scéne má zanedlho premeniť na historický úspech, bude potrebná pomoc a solidarita každého z nás. A práve preto nech je v Košickom dni kvetov obsiahnutá nielen spomienka na tragédie, ale aj nádej, že naše mesto, naši občania, dokáže každú tragédiu spoločne prekonať a ísť ďalej. Stane sa tak vďaka vám, stane sa tak vďaka všetkým Košičanom, pre ktorých je toto mesto navždy ich. Ako symbol takejto nádeje zaznie na úplný koniec nášho dnešného zhromaždenia z Urbanovej veže hlas živého zvona.
Ďakujem vám.