Objavenie 3500 rokov starého, historicky mimoriadne cenného zlatého pokladu je výsledkom doterajších 1,5-mesačných letných archeologických výskumov opevnenej osady a pohrebiska zo staršej doby bronzovej, ktoré už 32. sezónu robí v Nižnej Myšli v okrese Košice - okolie košické pracovisko Archeologického ústavu (AÚ) SAV v Nitre. Systémový výskum pokračuje aj vďaka dotáciám zo štátneho rozpočtu. S unikátnymi nálezmi sa dnes oboznámil podpredseda vlády SR Dušan Čaplovič a riaditeľ AÚ SAV Matej Ruttkay. Podľa Čaploviča je Nižná Myšľa už dlhodobo významnou slovenskou archeologickou lokalitou, považovanou aj za erbovú lokalitu staršej a strednej doby bronzovej. "Vtedy, keď boli v Európe známe Mykény, tak tu bola táto opevnená osada s veľkým pohrebiskom. Jej výskum už musel priniesť po rokoch výsledky a možno povedať, že prostriedky vyčlenené na systematický výskum boli náležite využité," uviedol k objavu Čaplovič. Dodal, že ako Bojná na západnom Slovensku, spojená s predveľkomoravským obdobím, tak Nižná Myšľa je spojená s epopejou, keď Európa prežívala zlatý vek - dobu bronzovú.
Nálež zlatého pokladu po viac ako 30 rokoch nepovažuje Ruttkay za náhodný. Ako povedal pre TASR, je dokladom toho, že práca archeológov sa oplatí a aj vďaka dotáciám z vlády môže výskum pokračovať a rozvíjať sa. Podľa vedúceho výskumu Ladislava Olexu archeologický objav dokazuje, že už v tých časoch pôsobila v lokalite šperkárska dielňa. K pokladu Olexa spresnil, že ide o súbor piatich šperkov zo zlatého drôtu s hmotnosťou 60 gramov. Miestni šperkári na ich výrobu využívali zrejme lokálne zdroje zlata pri terajšej maďarskej obci Telkibánya. Päťšpirálové drôtené obrúčky sa používali ako ozdoba pravdepodobne na ženské vrkoče.
V súvislosti s nálezom pokladu Olexa informoval, že počas tohtoročného výskumu sa podarilo získať viaceré dôkazy o náhlom zániku osady po ničivom požiari. Vtedajší obyvatelia pravdepodobne pred hroziacim nebezpečenstvom poskrývali a zakopali do zeme a do rôznych skrýš najcennejšie predmety - dekoratívnu keramiku, šperky a zbrane. Evidentne po požiari príbytkov obyvatelia trosky prekutávali, časť svojho majetku zachránili, ale časť ostala až do dnešných čias v zemi.
"Našli sme celé nádoby, odlievacie formy na kovové výrobky a bronzové a zlaté šperky. Nálezové okolnosti tohto unikátneho pokladu poukazujú na to, že ide o hotové výrobky aj polotovary pravdepodobne z dielne miestneho šperkára - zlatníka, ktorý tieto svoje výrobky ukryl pred nebezpečenstvom, no potom už ich nestihol vyzdvihnúť," povedal Olexa. Ukryté boli medzi smetím v ústi odpadovej jamy. Táto mimoriadne dobrá skrýša ich ochránila až do týchto čias, dodal vedúci výskumu.
Doterajšie výskumy v Nižnej Myšli potvrdili, že pred 3500 rokmi na myšlianskom kopci Várhegy stálo na frekventovanej obchodnej ceste medzi Baltským morom a Stredozemím niečo ako praveké mesto, ktoré malo ďalekosiahly ekonomický, obchodný, i vojenský význam. Doteraz tam preskúmali takmer 800 hrobov a nálezy z nich spracúvajú po odbornej stránke archeológovia buď v Košiciach, alebo v Nitre.
Najkrajšie z nálezov umiestnili v Obecnom myšlianskom múzeu, ktoré je verejnosti sprístupnené po dohode s obecným úradom cez prázdniny kedykoľvek a počas školského roka po dohode so správou školy. V hroboch našli okrem iného bronzové a zlaté šperky, zbrane, jantár, keramiku i hlinené hračky. Vtedajší obyvatelia verili v posmrtný život a nálezy v hroboch ukazujú aj na sociálne rozvrstvenie vtedajšej spoločnosti.
Archeologické nálezisko v Nižnej Myšli pri rieke Olšava slúži tiež ako školiace pracovisko pre študentov archeológie domova i zahraničia. V týchto dňoch sa tam v zložitých terénnych a poveternostných podmienkach, ktoré spôsobilo sucho, do tajov archeológie priamo v teréne zasväcuje skupina študentov z Česka a Slovenska.
Nižná Myšľa sa už stala destináciou aj pre archeoturistov a nadšencov archeológie. Už svoje štrnáste leto tam trávi 68-ročný bývalý vysoký úradník bavorskej vlády Ulrich Fries z Mníchova, ktorý pomáha pri usmerňovaní študentov. V minulosti chodil do exotických krajín, teraz sa stala jeho obľúbeným dovolenkovým miestom Nižná Myšľa a jej archeologická lokalita. Vedúci výskumu Olexa predpokladá, že sa mu podarí splniť po 30-ročných výskumoch svoj dlhodobý zámer - vybudovať na tomto mieste v spolupráci so samosprávou Nižnej Myšle i okolitých obcí a využitím eurofondov archeologický skanzen. Dokumentovať bude život obyvateľov osady z doby bronzovej, ktorá existovala približne 300 rokov a napokon zanikla po veľkom požiari.
Zdroj: TASR
Foto: Tibor Ičo
Galéria k článku
