Poslaním podujatia, ktoré pripravila poľská centrála Karpatskej nadácie s podporou Nórskej vlády (Norwegian Financial Mechanism), bolo stimulovať cezhraničnú spoluprácu v Karpatskom euroregióne (KER), teda v spoločnom pohraničí Slovenska, Poľska, Maďarska, Ukrajiny a Rumunska. Záštitu nad podujatím prevzalo Ministerstvo zahraničných vecí a Ministerstvo regionálneho rozvoja Poľskej republiky, veľvyslanec Nórska v Poľsku Knut Hauge a Podkarpatské vojvodstvo so sídlom v Rzesowe. Účastníci fóra – predstavitelia samospráv, experti a mimovládni aktivisti z krajín KER a Nórska, v rámci bohatého programu diskutovali o perspektívach cezhraničnej spolupráce a oboznamovali sa s rôznymi fondmi na jej podporu, ale tiež prezentovali úspešné projekty a návrhy zamerané na intenzívnejšiu spoluprácu ľudí v spoločnom pohraničí. Poradca Rady regiónu Bodo v severnom Nórsku pre biznis a transport Per Eidsvik vo svojom diskusnom príspevku vyzdvihol význam kooperácie ľudí v pohraničných oblastiach rôznych štátov a na príklade spolupráce Nórskych regiónov s okolitými krajinami ilustroval prospešnosť takýchto kontaktov. Nórska vláda investuje veľké prostriedky do rôznych programov spolupráce s dôrazom na dobré susedstvo, vzdelávanie i technickú pomoc a tlmočil záujem svojho regiónu o užšie nadviazanie stykov s KER. „Príklad stredoeurópskej komunikácie rôznych národov, etnických skupín a kultúr v Karpatskom euroregióne je fascinujúci, radi by sme boli pri tom, pomáhali ale sa od vás aj učili," povedal P. Eidsvik. Ako zdôraznil, základom každého úspešného projektu musí byť dobrá a originálna myšlienka, realizovaná tvorivými ľuďmi. "Ak tieto predpoklady nechýbajú, technické a finančné podmienky na riešenie projektu sa vždy nájdu."
O rôznych európskych programoch zameraných na cezhraničnú spoluprácu a konkrétnych projektoch na poľskej strane, realizovaných spoločne s Ukrajinou, Bieloruskom a Slovenskom informoval Marek Reiner, riaditeľ jednotky pre teritoriálnu spoluprácu poľského Podkarpatského vojvodstva z Rzesówa. Súčasne prezentoval nový európsky program územnej spolupráce (EWT, CEP/Interreg IV. C) určený pre Poľsko a Slovensko, kde sa počíta s objemom financií vo výške 185, 2 milióna EUR. Generálny konzul SR so sídlom v Krakove Dr. Ivan Horský vo svojom vystúpení vyslovil želanie aby sa KER dokázal prebrať z istej stagnácie a nastúpil do budúcich výziev s novou dynamikou. Výzvy k užšej spolupráci obcí a miest euroregiónu vrátane Ukrajiny, si vzájomne adresovali aj prednášajúci z Rumunska a Maďarska, ktorí uviedli aj viacero originálnych príkladov spolupráce v oblasti ekológie, cestovného ruchu a kultúry. Tibor Ičo, z referátu marketingu a komunikácie Kancelárie primátora mesta Košice prezentoval dva úspešné projekty, ktoré mesto realizovalo v spolupráci s národnou kanceláriou KER a s podporou Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja. Projekt sv. Alžbeta – stopy histórie vychádzal z odkazu historickej osobnosti a svätice – sv. Alžbety Uhorskej – Durínskej, ktorej humanitné posolstvo zostáva zrozumiteľné pre ľudí v KER bez ohľadu na ich národnostnú príslušnosť. Zdôraznil význam komunikácie, ktorá je základným predpokladom každej kooperácie, vrátane cezhraničnej. Uzatváranie nových kontaktov a partnerstiev takto vytvára nevyhnutnú platformu pre riešenie spoločných námetov a projektov. Komunikácia medzi ľuďmi prekonávajúca bariéry je dôležitým nástrojom rozvoja cestovného ruchu, čomu sa venoval druhý spoločný program mesta Košice a KER pod názvom Malá jantárová cesta – projekt aktívneho turizmu. Ako živý projekt, ktorý má ambíciu integrovať turistický potenciál všetkých krajín KER, zostáva otvorený všetkým záujemcom, ktorí sa chcú podieľať na vytváraní nových atrakcií a príležitosti aktívneho cestovného ruchu v regióne a mesto Košice má záujem zohrať v projekte úlohu koordinátora. Ako vyznelo z následnej diskusie, o takýto typ cezhraničnej spolupráce orientovanej na mapovanie zaujímavostí a turistických príležitostí dotknutých regiónov v priestore od Rumunska, cez Maďarsko, Ukrajinu, Slovensko po Poľsko je veľký záujem.
Okrem iných podnetných prednášok vystúpil s pozoruhodnou analýzou geopolitickej, demografickej, historickej, kultúrnej, ekonomickej a sociologickej situácie v Karpatskej oblasti poradca Ministerstva pre infraštruktúry Poľskej republiky Maciej Borsa. Karpaty charakterizoval ako región prebiehajúcich zmien, ktorý sa musí zbaviť pečate periférnosti a zaostalosti a v dlhodobej perspektíve sa musí vyrovnať populárnej a prosperujúcej Alpskej oblasti. Karpaty by nemali byť pre Európu bariérou, ale veľkou príležitosťou. Predpoklady na takýto rozvoj toto územie má a vytvárajú sa už aj politické nástroje na jeho pozitívnu premenu v podobe Karpatskej konvencie, ktorú podpísali všetky krajiny nachádzajúce sa v Karpatoch, či v ich dosahu.
Mestá v Karpatskom euroregióne sú historicky predurčené hrať rozhodujúcu úlohu premeny tohto územia zo zaostalej na vyspelú oblasť Európy, ktorej kultúrne, etnické, historické a prírodné špecifiká sú veľkou prednosťou a príležitosťou rozvoja. Košice, situované priamo v geografickom srdci Karpatského euroregiónu sú svojím postavením a významom priam predurčené zohrávať rozhodujúcu úlohu pri integrácii jeho potenciálu.
Galéria k článku
