Na Pražskom hrade otvorili za účasti osobností českého politického, spoločenského a duchovného života a pozvaných primátorov slovenských miest vrátane prvého muža Košíc Jaroslava Polačeka (nezávislý) začiatkom októbra historicky najrozsiahlejšiu architektonickú výstavu ponúkajúcu retrospektívu najzaujímavejších stavebných počinov v Českej a Slovenskej republike od roku 1918 až po súčasnosť. Súčasťou expozície sa stali aj modely významných košických budov, urbanistických súborov a vízií rozvoja mesta, ktoré pripravil Útvar hlavného architekta mesta Košice.
Výstava „Česká a slovenská architektura“, ktorú pripravili Správa Pražského hradu a organizácia Czech Architecture Week, sa koná pri príležitosti 30. výročia nadviazania diplomatických vzťahov medzi Českou a Slovenskou republikou. Na ploche viac ako 2000 metrov štvorcových ponúka vyše 500 modelov najvýznamnejších architektonických diel a originálne ohliadnutie sa za spoločnou a neskôr už samostatnou históriou oboch republík, ktorá sa odráža práve v architektúre.
Vznikla v spolupráci viac ako 20 štátnych a súkromných inštitúcií pod vedením profesorov Matúša Dullu a Vladimíra Šlapety. „Oslavujeme významný míľnik, ktorým je vznik samostatnej Českej a Slovenskej republiky. A práve architektúra nás spája nielen profesijne, ale aj ľudsky a spoločensky. Na príprave výstavy sa preto podieľali ďalší odborníci a kurátori z oblasti politológie, histórie, dejín umenie a ochrany pamiatok,“ uviedol spoluorganizátor výstavy Petr Ivanov.
Košice sa prezentujú najmä víziou Nového mestského centra pri Hornáde
Expozícia ilustruje fyzickú premenu našich miest a krajiny naprieč viac ako storočím spoločného a neskôr samostatného vývoja oboch republík. Zobrazená je prostredníctvom pôvodných ale aj špeciálne - na túto príležitosť vyrobených modelov, ktoré sú doplnené o fotografie, architektonické kresby, publikácie a ďalšie zaujímavé dobové dokumenty. Mesto Košice reprezentuje 8 architektonických skvostov – Masarykova kolónia bankových úradníkov, Mestské kúpalisko Červená hviezda, Nové mesto – Terasa, Obchodný dom Prior, Cassovar, Kulturpark, Kunsthalle – Mestský park a Košice – Hornád – Nové mestské centrum.
Práve posledný projekt je víziou budúceho nadčasového rozvoja mesta v najbližších desaťročiach, ktorého hlavnou myšlienkou je revitalizácia poškodeného industriálneho priestoru s dôrazom na návrat rieky do centra mesta.
„Dostali sme priestor aby sme mesto Košice odprezentovali nielen ako turistickú destináciu, ale aj ako mesto dobrej architektúry. Mojou srdcovou záležitosťou je práve projekt Hornád - Nové mestské centrum, pretože zanechávame odkaz, že chceme vybudovať jedno z najmodernejších sídlisk v Európe, ktoré bude uhlíkovo neutrálne a počíta s výstavbou 18 – 20 tisíc bytov. V celom priestore pritom bude môcť žiť, pracovať a zabávať sa až 80 tisíc ľudí,“ zhodnotil primátor mesta.
Ako ďalej uviedol, projekt reflektuje potrebu výstavby nových bytov, ktorá súvisia najmä s príchodom významnej investície Volvo Cars Slovakia. Projekt vzišiel ešte v uplynulom roku z medzinárodnej architektonickej súťaže vyhlásenej mestom Košice, ktorej víťazom sa stala pražská architektonická kancelária gogolák+grasse.
Spoločná štátnosť sa zrkadlí aj v architektúre
Súčasťou výstavy sú aj samostatné fragmenty – historická os a strom republík, ktoré sú zobrazením časovej línie vývoja Československej architektúry a pripomienkou na jej najväčšie osobnosti. V expozícii sa zároveň zrkadlí spoločný presah a významný vplyv českých architektov na urbanistický rozvoj na Slovensku a naopak.
„Funkcionalistická architektúra predvojnového Československa patrí medzi špičku medzinárodnej architektúry a som rád, že sa kvalitnou architektúrou môže pochváliť aj naše mesto. Napríklad Masarykova kolónia bankových úradníkov na Letnej ulici od brnenského architekta Josefa Poláška alebo Mestské kúpalisko od Košičana Ľudovíta Oelschägera,“ upresňuje hlavný architekt mesta Košice Petr Kropp.
Na vernisáž tiež uviedli do života publikáciu profesora Vladimíra Šlapety - Česka a slovenská architektúra, ktorá pripomína architektonickú a myšlienkovú blízkosť dvoch „bratských národov“, pričom ilustráciami a popisom dokumentuje viac ako 100 architektonických diel. Zároveň hodnotí architektonický vývoj od prvej republiky, cez dobu protektorátu a Slovenského štátu, povojnovú obnovu republiky až po posledné tri desaťročia samostatnej štátnosti.
Výstavu je možnosť bezplatne zhliadnuť v priestoroch „Jizdírny Pražského hradu“ do 30. novembra 2023. Uvažuje sa aj o presunutí expozície do Bratislavy a jej častí do Žiliny a Košíc.
