Európska kultúra, jednotná vo svojej rozmanitosti, dnes navyše predstavuje bohatstvo, ktoré má svoju významnú trhovú hodnotu. Presvedčili sa o tom všetky mestá, ktoré sa uchádzali o titul Európske hlavné mesto kultúry (ECOC). Predovšetkým tie, ktoré v tejto prestížnej súťaži zvíťazili (Atény, Florencia, Paríž, Dublin, Madrid, Weimar, Štokholm, Krakov, Bologna), ale aj také, ktoré sa „iba“ zúčastnili, ako napríklad maďarský Miškovec. Ten síce v konečnom účtovaní prehral „na body“ s Pécsom na opačnom konci krajiny, ale v procese boja o cenný titul pre rok 2010 sa mesto posunulo o riadny kus dopredu. Najmä tamojšia samospráva pochopila výzvu ako skvelú možnosť mobilizácie mestského potenciálu, ale i prezentácie mesta na európskej scéne. Druhé miesto sa tak stalo cenným víťazstvom pre „perifériu“, za ktorú sa (z pohľadu Budapešti) donedávna považovalo takmer celé severovýchodné Maďarsko. Príklad tohto susedného partnerského mesta sa tak stal významnou inšpiráciou aj pre súčasné vedenie mesta Košice a poslancov košického mestského zastupiteľstva, ktorí na svojom poslednom zasadnutí (29. júna 2006) schválili účasť východoslovenskej metropoly v súťaži o privilégium stať sa európskou „Mekkou“ kultúry v roku 2013.
Cieľom projektu Európske hlavné mesto kultúry (ECOC) ktorý vyhlasuje Európska komisia je predovšetkým budovanie partnerstva s inými mestami, pozdvihnutie profilu mesta na medzinárodnú úroveň, pozitívna zmena jeho imidžu, nárast domáceho a zahraničného cestovného ruchu a jeho všestranný rozvoj, podporovaný EÚ. O tom, že takáto ambícia nemusí byť len neuskutočniteľnou víziou informoval na nedávnej konferencii partnerských miest v Miškolci John X. Miller, predstaviteľ mesta Cork, ktorý na konkrétnych faktoch dokumentoval všestranný rozvoj tohto donedávna nie príliš známeho írskeho mesta. Cork si hovel na európskom kultúrnom Olympe po celý minulý rok a svoju šancu dôkladne využil. Niet dôvodov domnievať sa, že jeho tohtoročný nasledovník, grécke mesto Patras, by malo dopadnúť horšie. Košice, so svojím výnimočným postavením v rámci celého okolitého regiónu, charakterizovaného dotykom kultúr na východnom okraji EÚ, si od účasti v boji sľubujú veľa. Ako kandidujúce mesto sa chcú výraznejšie podieľať na tvorbe európskej kultúry, upozorniť na jej bohatstvo a rozmanitosť, no pri tom pritom akcentovať jej spoločné aspekty, posilniť spoluprácu medzi samosprávou, umelcami, podnikateľmi a aktivitami občanov v rôznych kultúrnych oblastiach a kreovať integrálne jadro dlhodobého rozvoja mesta. Vkladom by mal byť jestvujúci potenciál (najmä zachované historické jadro s najväčšou mestskou pamiatkovou rezerváciou na Slovensku), zdravý mestský lokálpatriotizmus a občiansky zápal. Postavenie „periférie“ jednoducho dnes Košičanov nielen irituje, ale aj motivuje k jeho prekonaniu. ECOC tak predstavuje jedinečnú, svojim spôsobom historickú príležitosť posunúť Košice „bližšie“ do Európy a veľkou súťažou inšpirovať ich obyvateľov k vyšším ambíciám. Samozrejme, nebude to jednoduché. Slovenská „mestská konkurencia“ určite nespí, veď záväznú prihlášku treba podať už na budúci rok, pripraviť stratégiu, personálne zázemie, projekty, absolvovať náročný národný dvojkolový výber.
V prípade výhry vstúpia Košice, už v duchu modifikovaných súťažných pravidiel, na európske kultúrne výslnie v roku 2013 spoločne s niektorým francúzskym mestom... Smelá, no nie nereálna vízia. Oporu má v dávnom „košickom sne“ niekdajšieho slobodného kráľovského mesta, o otvorenej občianskej metropole, prekonávajúcej periférne prekážky a razantne vstupujúcej do vyspelej Európy.
Foto: autor
Galéria k článku
