Obyvateľov mesta pozývajú k pamätníkom na Námestí osloboditeľov predstavitelia Košického samosprávneho kraja, Mesta Košice, Okresného úradu Košice a Oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Košice.
Oslobodzovanie mesta sa začalo 17. januára 1945 po ťažkých bojoch v Slanských vrchoch a v Dargovskom priesmyku obchvatným útokom pozdĺž cesty Seňa – Košice, a z juhozápadného smeru pozdĺž cesty od Moldavy nad Bodvou. Červená armáda obsadila Košice ako prvé väčšie mesto na území vtedajšieho Československa dňa 19. 1. 1945.
V skorých ranných hodinách vstúpili do mesta jednotky 318. Novorossijskej horskej streleckej divízie a 237. Pirjatinskej streleckej divízie 18. armády (veliteľ: generál Anton J. Gastilovič) IV. Ukrajinského frontu. Našťastie, pri oslobodzovaní nedošlo k nejakým výraznejším bojom priamo v meste, a vďaka tomu ani k jeho väčšiemu poškodeniu. Pri oslobodzovaní Košíc a okolia mesta zahynulo viac ako 3 000 vojakov Červenej armády.
Do oslobodenia však stihli príslušníci maďarskej fašistickej Strany šípových krížov popraviť v Košiciach viac ako 500 ľudí, niekoľko verejných popráv sa uskutočnilo dokonca ešte aj v dňoch od 5. do 17. januára. Okrem iných, to bola poprava 12 nevinných obetí fašistického besnenia, ktoré obesili na terajšej Hlavnej ulici.
Košice boli až do oslobodenia Prahy „hlavným mestom" republiky, od 30. januára 1945 sídlom Slovenskej národnej rady, od 3. apríla sídlom prezidenta Eduarda Beneša. Dňa 5. apríla 1945 bol v Župnom dome vyhlásený Košický vládny program.
Dňa 14. 4. 1945 začali príslušníci Červenej armády na Námestí osloboditeľov stavať Pamätník padlým vojakom Červenej armády, slávnostne ho odhalili už o necelé tri mesiace. Na jeho mieste pochovali po vstupe armády do mesta 14 padlých vojakov, neskôr ich exhumovali a pochovali na verejnom cintoríne.
