Kniha, ktorú zostavil autorský kolektív historikov združených v košickom Dejepisnom spolku, pod vedením Mgr. Štefana Eliáša, vyšla s finančnou podporou mesta Košice.
„Dielo je projektom Dejepisného spolku v Košiciach, ktorý sa cíti byť súcim na vypracovanie trojzväzkového diela. História sa nepíše z dobrej vôle, ale pre potrebu generácie, ktorá dozrieva a potrebuje jasnú humanistickú orientáciu," uviedol Š. Eliáš na margo knihy. Hlavným morálnym inšpiračným popudom k napísaniu knihy bola podľa neho je láska k rodnej zemi. Pretože, ako zdôraznil, dielo bez morálnej inšpirácie býva bezcenné. „My, všetci Košičania, nie sme tu náhodou. Nezrádzame východné Slovensko vidinami veľkých kariér, ale iba tu, na rodnom grunte, chceme budovať slobodné Slovensko a slobodnú Európu, polyglotnú a tolerantnú. S historickými poznatkami sa to dá lepšie a vždy s originalitou, ktorá slepému chýba," povedal Š. Eliáš. Autor je podľa vlastných slov „pravým Košičanom už v tretej generácii", čo si dnes môže povedať len málokto. Pozná život minulých Košíc a z toho pramení aj jeho nekonečná úcta k práci prostého človeka. Jeho zápas o chlieb, na ktorý sa vždy muselo tvrdo pracovať. Do roku 1989 mohol publikovať len v obmedzenej miere. Zo všetkých vied si ho najviac získala história. Veda o človeku a jeho osudoch, snažení a pádoch. Hľadal pravdu celé desaťročia aj bez publikačných možností, ktoré mu neboli dané. Vzdelanie získal na Pedagogickom inštitúte v Košiciach, ale učiteľom dejepisu nechcel byť. Vedel, že učebnice sa krížia s pravdou a tej sa nespreneveril. Žil tak vo svete knižníc, ale najmä archívov, ktoré si zamiloval, lebo podľa neho „sú studnicou pravého poznania vecí."