Jej rodina bola pohanská, avšak Lucia sa rozhodla pre kresťanstvo, aj keď v tých časoch boli kresťania ešte prenasledovaní. Mnohým z nich aj pomohla. Matka jej ale vybrala za ženícha jedného mladíka, ktorý kresťanom nebol. Ten veľmi obdivoval jej nádherné oči, a tak si ich Lucia na znak protestu vylúpla.
Božím zásahom však neostala slepá. Rozhodla sa ostať pannou, podľa vzoru svätej Agáty. Do jej hrobky sa Lucia chodila modliť, keď jej matka vážne ochorela. Tiež sa venovala dobročinnosti a chudobným rozdávala peniaze a nosila jedlo a vodu kresťanom, ktorí sa museli skrývať.
Keďže nechcela odstúpiť od kresťanskej viery, bola predvolaná pred súd, kde ju najprv odsúdili do nevestinca, čo bolo v tej dobe bežným trestom. Boží zásah však zabránil jej väzniteľom, aby s ňou pohli z miesta. Nakoniec sa rozhodli, že ju obložia drevom a upália.
Po ďalšom zázraku Lucii plamene neublížili, a tak jej nakoniec jeden z vojakov prepichol hrdlo mečom.
Lucia u nás
Dodnes sa zachovalo mnoho rituálov, ktoré ženy a dievčatá dodržiavajú. Napríklad si na lístočky napíšu mená chlapcov, ktorí sa im páčia. Každý deň až do Vianoc jeden papierik zahodia a na Štedrý deň ostane posledný, s menom vyvoleného.
K sviatku svätej Lucie sa viaže aj mnoho pranostík. Napr. Aké sú dni od Lucie do Vianoc, také budú aj mesiace v roku. Svätá Lucia je kráľovnou zimy. Lucia noci upíja, ale dňa nepridá. Keď príde Lucia, nájde ju už zima. Keď si Lucia na mena háby zablatí, v januári si ich bude prať.