Prejsť na obsah

"Jedna z mála vecí, ktoré sa nedajú kúpiť, sú vlastné dejiny"

Symbolom archivárov je hlava boha Janusa, podľa ktorého má pomenovanie mesiac január. Janus je boh s dvoma tvárami. Jednou (starou a bradatou) hľadí do minulosti, druhou (mladou) do budúcnosti. Janus je aj v znaku Spoločnosti slovenských archivárov. Načo vlastne potrebujeme takúto odbornú profesiu?
"Každý človek si odkladá fotografie rodičov, starých rodičov, ponecháva si majetkovoprávne dokumenty, či iné zaujímavé doklady z minulosti. Jednotlivci si tak vo svojich domácnostiach zachovávajú minulosť. V podstate to isté robia mestá, župy, štátne inštitúcie, s tým rozdielom, že to robia celé stáročia. Z každého obdobia zhromaždili výber tých dokumentov, ktoré majú kultúrnu hodnosti, sú informáciami o meste, štáte. Tak, ako sa chcú občania dopracovať k poznaniu svojich koreňov a zaujímajú sa o genealógiu prostredníctvom dokladov o prarodičoch, tak archívy poskytujú všestranné informácie k dejinám miest, regiónov, štátu."

Dá sa povedať, že to, čo máme v archívoch, sú naše dejiny?
"Dokumenty v archívoch sú vzácnou pokladnicou každého národa, pretože ide o ničím nenahraditeľné jednotliviny. Ak zhorí bežná knižnica, s bežnými knižkami, dá sa nahradiť, pretože vychádzajú stovky exemplárov. Ak zhorí archív, nedá sa škoda nahradiť. Dokumenty v ňom sú zachovávané v jedinom exemplári. Jedna z mála vecí, ktoré sa nedajú kúpiť, sú vlastné dejiny. Buď ich máme, alebo nie. Dôležité sú najmä dokumentmi doložené dejiny. V Archíve mesta Košice máme doloženú kontinuitu stáročí. Generácie archivárov permanentne dopĺňali, čím mesto bolo. Sila archívneho argumentu nie je v množstve prázdnych veľkých slov. Je v tom, že archivár vyberie dokument, ktorým vie jednoznačne doložiť tvrdenie."

Archívy majú svoje dôležité postavenie zakotvené aj v zákone č. 395/2002 Z.z. o archívoch a registratúrach a vo vykonávacej vyhláške č. 628/2002. Ak by ste to mali povedať veľmi stručne, čo je ich úlohou?
"Archívy sú inštitúcie, ktoré majú vo verejnom záujme zo zákona povinnosť uchovávať a starať sa o tie dokumenty, ktoré budú schopné zobraziť dobu v širokom spektre, aby sa aj po storočiach dalo zistiť, čo sa dialo v danej dobe. Veľmi zjednodušene je to výber najzaujímavejších dokumentov v jednotlivých časových obdobiach."

Mali taký dôležitý význam vždy?
"Málokto si uvedomuje, akú hodnotu pre mestá mali archívy. Ak by bola horela budova, tak sa zachraňovali archívy, nie truhlice so zlatom. Archív bol miesto, kde boli doklady o právach, z ktorých mesto žilo a bohatlo. V roku 1556 vyhoreli celé Košice, spadol aj zvon Urban, oheň bol aj v Dóme sv. Alžbety, ale archív nezhorel."

V Historickej radnici sa najlepšie zachovali fresky v tých miestnostiach, kde bol niekedy archív, pretože sa tam nekúrilo a popol a dym nezničil nástenné maľby. Ale mesto malo ešte starší archív.
"Dokumentmi z rokov 1603 - 1604 vieme doložiť, že na mieste dnešného divadla stála pôvodná mestská radnica, aj keď sa nezachovalo ani jedno jej zobrazenie. Z obrazov poznáme na tomto mieste až redutu a pôvodné divadlo. Archív bol vždy na radnici a bezpečne sa v ňom uchovávali dokumenty. Do archívu sa nebolo možné dostať bežným spôsobom. Existovali štyri rôzne kľúče, ktoré boli potrebné na to, aby sa skriňa s tajným archívom dala otvoriť. S otvorením musel súhlasiť mešťanosta, jeho tajomník mal ďalší kľúč, spolu s archivárom otvárali kovovú skriňu. Tá dodnes existuje a sú v nej uložené materiály."

Dnešný Archív mesta Košice je v budove na Kováčskej ulici. Je to dobrá budova na tento účel?
"Áno, je postavená veľmi premyslene. Samotný archív je umiestnený na prvom poschodí. Nie v pivnici, ani nie na prízemí. Keď ho stavali, dobre si uvedomovali, že vyliaty Hornád by ho mohol zatopiť. Ani požiar z vedľajšej budovy by archív neohrozil, pretože nemajú spoločné štítové steny. Aj vodovodný systém je vedený mimo budovy, aby porucha neohrozila uložené dokumenty. Ponuka sťahovať sa do modernejších priestorov by v tomto prípade nebola dobrá. Ani počas II. svetovej vojny sa väčšinou archívy nesťahovali, pretože transportom by sa zničilo viac, ako samotným sťahovaním. Na krátky čas bol košický archív presťahovaný do istého viničného domu na území terajšieho Maďarska, tajný archív a protokoly mestskej rady a zastupiteľstva boli zamurované. Neskôr sa nepoškodené vrátili do Košíc. Obavy z ohrozenia obrazov z Dómu sv. Alžbety viedli biskupstvo k ich presťahovaniu, ale výsledkom bola deštrukcia umeleckých diel."

Uchovávať dokumenty po celé stáročia, to si vyžaduje isté majstrovstvo. Pomáhajú pri tom moderné technológie?
"Archivári sú istým spôsobom staromódni. Uvedomujú si svoj najvážnejší problém - uchovať v čase vec tak, aby sa nepoškodila, aby ostala vo svojej materiálnej podstate k dispozícii. Nie je to jednoduché. V USA napríklad riešia vážny problém Kongresovej knižnice, v ktorej sa začína rozpadávať papier v knihách. Staré novinové papiere žltnú, lámu sa. Treba vedieť, aký druh papiera je pre uchovávanie najvhodnejší. V archíve sa napríklad nepoužívajú moderné priehľadné lepiace pásky. Po čase sa lepidlo vpíja do papiera a deštruuje ho. Archivári používajú klasické overené techniky, hodvábnu sietenku, glejové lepidlo... Nevhodný zásah dokáže natoľko poničiť archívny materiál, že sú z toho ťažko riešiteľné problémy. Napríklad Archív koruny českej bol neodborne reštaurovaný, pergameny začali dostávať fialovú farbu, písmo začalo odpadávať. Laici si myslia, že vzácne veci treba uschovávať v trezore. Nie je to tak. Ak vložíte do trezoru dokument, zmení sa jeho mikroklíma. Za 30 - 50 rokov sa materiál zničí."

Profesia archivára sa dnes dá študovať na univerzitách v Bratislave a v Prešove. Kedysi existovalo aj stredoškolské štúdium, dnes už nefunguje. Na prvý pohľad hľadanie dokumentov na zaprášených policiach nevyzerá ako zložité povolanie?
"Práca archivára je náročná, pretože vyžaduje veľmi hlboké znalosti o dobe a reáliách v tom regióne alebo meste, kde archivár pôsobí. Musí vedieť anticipovať to, čo je z určitej doby zaujímavé, čo z dokumentov môže vyradiť, čo je naopak dôležité zachovať pre budúcnosť. Ak archivár nepozná reálie, môže narobiť škodu. Archivár je silne naviazaný na materiálnu bázu jedného miesta. Ak je dobrý v Košiciach, nemusí byť dobrý v Prešove, pretože nepozná tamojšie reálie."