Obnova priestoru medzi touto unikátnou stavbou a južnou fasádou Dómu, ako i celého okolia kaplnky začala v máji roku 2007 a dokončená bola v jeho závere. V minulých dňoch tak mestu Košice pribudlo dielo, ktoré významnou mierou skrášľuje historické jadro východoslovenskej metropoly a návštevníkom nášho mesta ponúka nové pohľady na úchvatnú gotickú panorámu v jeho centre, tentoraz z južnej strany.
Kaplnku sv. Michala postavili v prvej polovici XIV. storočia ako kostnicu (lat. ossarium), v ktorej pochovávali kosti, nájdené pri kopaní nových hrobov na cintoríne v okolí Dómu. Aj pomenovanie kaplnky zasvätenej sv. Michalovi túto skutočnosť potvrdzuje, pretože šlo o svätca, vnímaného ako knieža duší (lat. princeps animarum), navyše predstaveného raja (lat. praepositus paradisi), považovaného za patróna zosnulých. Vyobrazenie sv. Michala archanjela, vážiaceho duše, možno vidieť aj v tympane nad bránou kaplnky. Najstaršia listina, vzťahujúca sa ku košickej kaplnke sv. Michala pochádza z roku 1452 a vydali ju košický starosta a jedenásť členov Mestskej rady v sobotu, po sviatku sv. Martina. Začiatkom 16. storočia dal pätikostolský biskup, neskorší kráľovský kancelár Juraj Szatmári (slávny košický rodák a mecenáš) pribudovať k severnému boku kaplnky bočnú loď, v roku 1556 vyhorela, v búrlivých historických časoch prechádzala z rúk katolíkov do správy evanjelikov a naopak, v roku 1748 prešla rozsiahlou rekonštrukciou, reštaurovali ju aj v rokoch 1821 a 1904. Ide o skvostné dielo gotickej architektúry, najmä vďaka umelecky dokonalej staviteľskej koncepcii, ušľachtilým a ladným tvarom, malebnému priečeliu, veži opierajúcej sa smelo iba o hrotový oblúk stropu „akoby visela vo vzduchu." (Dr. Vojtech Wick: Dóm sv. Alžbety v Košiciach, 1936). Na bočných stenách kaplnky sa nachádzajú starobylé náhrobne kamene (podobne ako na stenách Urbanovej veže) ktoré tam osadili po reštaurácii stavby v roku 1904. Pod kaplnkou po celej jej dĺžke sa nachádza hrobka, do ktorej vedú železné dvere na jej severnom boku. Pochovali v nej ako poslednú – Máriu Swandovú, manželku Jána Adamkoviča, dňa 31. augusta 1862. Dôstojná a malebná kaplnka je trvalým objektom obdivu všetkých návštevníkov mesta Košice a pýchou jeho obyvateľov.