Dopravný podnik mesta Košice (DPMK) podal v pondelok na Okresný súd Košice II návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči dvom odborovým organizáciám zastupujúcich zamestnancov DPMK. Ako novinárov informoval generálny riaditeľ DPMK Vladimír Padyšák, dopravca v ňom navrhuje, aby súd uložil Základnej organizácii (ZO) vodičov MHD pri DPMK a ZO Integrovaného odborového zväzu pri DPMK povinnosť zdržať sa realizácie práva na štrajk až do právoplatnosti rozhodnutia o nezákonnosti štrajku.
Cieľom neodkladného opatrenia je podľa predsedu Predstavenstva DPMK Marcela Čopa práve to, aby sa nezopakovalo to, že štrajkový výbor alebo skupina ľudí organizujúca štrajk by pri jeho vyhlásení opäť postupovala v hrubom rozpore so zákonom o kolektívnom vyjednávaní.
Ako je známe, uplynulý štvrtok sa v čase od 07.00 hod. do 09.00 hod. uskutočnil štrajk zamestnancov DPMK. Do štrajku sa zapojilo viac ako 200 vodičov a nepremávalo vyše 95% mestskej hromadnej dopravy, čo predstavuje približne 330 spojov. DPMK a Mesto Košice sú naďalej presvedčené o nezákonnosti štrajku, keďže pri jeho vyhlásení porušili obe odborové organizácie v DPMK vo viacerých ustanoveniach zákon o kolektívnom vyjednávaní. Konkrétne išlo o nedodržanie lehoty 3 pracovných dní na jeho oznámenie. Takisto nie je možné štrajkovať v prípade, ak niektorá zo strán požiada o určenie sprostredkovateľa.
Keďže počas kolektívneho vyjednávania nedošlo 6. mája k dohode o mzdových otázkach, DPMK navrhoval využitie inštitútu sprostredkovateľa, na čo však odborári nevideli dôvod. Napriek tomu vedenie DPMK požiadalo 7. mája ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny o určenie sprostredkovateľa. Podobný postup už pri kolektívnom vyjednávaní zvolili nedávno aj v U.S. Steele Košice alebo Dopravnom podniku mesta Prešov. V metropole Šariša dokonca samotní odborári v protiklade s ich košickými kolegami navrhli využitie inštitútu sprostredkovateľa.
Diskusiu si vedia predstaviť pri rokovacom stole
Zatiaľ nie je známy termín ďalšieho kola vzájomných rokovaní. „Uplynulý štvrtok bol náš list z utorka prijatý na ministerstve. Momentálne beží termín na určenie sprostredkovateľa pre kolektívne vyjednávanie. K dnešnému dňu sme nevyčerpali všetky zákonné možnosti na vyjednávanie. Nie na ulici, ale pri rokovacom stole je to miesto, aby sme viedli diskusiu,“ povedal Marcel Čop.
DPMK neuznáva ani argumentáciu odborárov, že štrajkujú v duchu Ústavy SR. Pripomína im, že svojim návrhom na pokračovanie kolektívneho vyjednávania doručenom vedeniu DPMK ešte 24. januára 2019 otvorili kolektívne vyjednávanie a to aj vo vzťahu k mzdovým tarifám, ktoré pre tento rok požadujú zvýšiť o 10 percent.
Viceprimátor: Obraciame sa na súd, aby boli dodržané zákonné podmienky
Viceprimátor Marcel Gibóda (nezávislý) skonštatoval, že síce v Ústave je uvedené, že každý má právo na štrajk, ale... "Máme tu aj ústave podliehajúce zákony, ktoré presne špecifikujú, za akých podmienok majú zamestnanci právo štrajkovať. My sa obraciame na súd práve preto, aby boli tieto zákonné podmienky dodržané.“
Podľa Marcela Čopa sa tak zástupcovia zamestnancov prostredníctvom kolektívneho vyjednávania smerujúceho k podpisu dodatku ku Kolektívnej zmluve snažili o zvýšenie miezd zamestnancov a o zlepšenie ich hospodárskych a sociálnych záujmov.
„Pri každej zmene Kolektívnej zmluvy alebo jej rozsahu sa postupuje ako pri jej uzatváraní. Z toho vyplýva, že ak nedôjde medzi zmluvnými stranami k dohode, jedná sa o kolektívny spor a strany sú povinné postupovať podľa príslušných ustanovení tohto zákona. Tým, že otvorili kolektívnu zmluvu, a väčšina ich požiadaviek sa viaže práve na navýšenie mzdových prostriedkov i odmeňovania, tak vedieme rokovania podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní. Oni si teraz nemôžu oddeliť časť, ktorá im práve vyhovuje, od ďalších, ktoré sú súčasťou kolektívneho vyjednávania. Takže štrajk nemôžu viesť podľa ústavy."
Marcel Čop ďalej uviedol, že po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bude nasledovať aj samotné podanie vo veci nezákonnosti štrajku. Pred verdiktom súdu však nechcel predbiehať, či vedenie DPMK podnikne nejaké kroky, voči tým, ktorí sa do štrajku zapojili.
„Zákon o kolektívnom vyjednávaní jasne definuje aké sú postihy pre zúčastnených, ak je štrajk realizovaný nezákonnou formou a Dopravnému podniku vznikla finančná škoda. DPMK realizuje svoju hlavnú činnosť vo verejnom záujme a takýmto nezákonným konaním je postihovaná široká verejnosť, ktorá sa nemá ako inak prepravovať po meste napríklad do školy, zamestnania či na lekárske vyšetrenia."
Vedenie poďakovalo vodičom, ktorí zabezpečovali školské a iné spoje
V mene vedenia mesta a DPMK sa poďakoval tým vodičom, ktorý počas štrajku zabezpečovali výpravu školských a iných spojov. Tým sa aspoň čiastočne podarilo znížiť stres najmä mimokošických cestujúcich, ktorý podľa neho neboli dostatočne informovaní o pripravovanom štrajku.
Viceprimátor poznamenal, že problémy s informovanosťou verejnosti nastali práve preto, že odborári nedodržali zákonnú lehotu troch pracovných dní. Tí konanie štrajku v utorok popoludní, v stredu bol štátny sviatok a v štvrtok ráno prestali na dve hodiny šoférovať svoje autobusy a električky. Tisícom cestujúcim tak znemožnili cestu do práce, do školy alebo za inými povinnosťami.
„Tým pádom nemali vedenie DPMK ani mesta možnosť efektívne informovať obyvateľov a návštevníkov, čo pre nich bude v daný deň štrajk znamenať a aby sa na to pripravili. Vo štvrtok ráno pred stanicou nemali viacerí, ktorí prišli do Košíc, takúto informáciu a podávali sme im ju my priamo na mieste.“
Marcel Čop: Okamžitým zvýšením platov by sme len pretreli pleseň
Čop zdôraznil, že vedenie mesta sa nebráni hlavnej požiadavke odborárov na navyšovanie platov vodičov, no najprv chce stabilizovať DPMK ako celok.
„DPMK je vo veľmi zlom stave. Zvýšenie platov nám v tomto okamihu tento problém nevyrieši. Práve naopak bez finančného krytia sa dostaneme ešte do väčších problémov. Len by sme pretreli pleseň... Buďme preto partnermi a správajme sa k sebe úctivo a slušne. Len prostredníctvom vzájomnej spolupráce vieme nájsť ešte možno lepšie riešenie aké teraz požadujú vodiči. Diskutujme a prestaňme traumatizovať ľudí. Verím, že odborári budú dodržiavať zákony a za rokovacím stolom s nimi budeme môcť efektívne rokovať o ich požiadavkách."
