Dni európskeho kultúrneho dedičstva (DEKD) sú významným celoeurópskym podujatím, organizovaným Radou Európy a Európskou komisiou,ktoré upriamuje pozornosť najširšej verejnosti na mimoriadne hodnoty rozmanitého kultúrneho dedičstva v 50 účastníckych štátoch. Základným cieľom DEKD, ktoré sa tradične konajú v mesiaci septembri, je zvýšiť povedomie obyvateľov o miestnom dedičstve, prehĺbiť záujem o jeho ochranu a rozvinúť vedomie o jeho prepojení s európskym kultúrnym dedičstvom.
Počas DEKD sa otvárajú pre verejnosť mnohé pamiatky, ktoré sú zvyčajne uzavreté alebo sa v bežne navštevovaných pamiatkach, múzeách a galériách usporadúvajú špeciálne sprievodné podujatia. Slovenská republika sa pripojila k organizátorom DEKD v roku 1993. Koordinátorom podujatí je od roku 2010 Združenie historickýchmiest a obcí SR. Téma DEKD 2013 „Pamiatky duchovného života" korešponduje s 1150. výročím príchodu sv. Cyrila a Metoda na naše územie.
Otváracie podujatia sa konajú v dňoch 12. - 14. septembra 2013 v Košiciach. Široká verejnosť má príležitosť spoznať celý rad vzácnych pamiatok, ktoré budú na určitý čas výnimočne sprístupnené.
Program podujatí
Štvrtok – 12. september
Východoslovenské múzeum, Hviezdoslavova 3, o 17:00
VERNISÁŽ VYSTAVY FOTOZÁŽITKY S PAMIATKAMI 2013
Výber najlepších fotografií z celoslovenskej rovnomennej súťaže pre mládež do 21 rokov. Súťaž je súčasťou International Heritage Photographic Experience.
Piatok – 13. september
Historická radnica, Hlavná 59, o 13:00
SLÁVNOSTNÉ OTVORENIE DNÍ EURÓPSKEHO KULTÚRNEHO DEDIČSTVA 2013 NA SLOVENSKU
Odovzdávanie výročných cien revue Pamiatky a múzeá za najvýznamnejšie aktivity v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva za rok 2012
Východoslovenské múzeum, Historická účelová budova, Nám. Maratónu mieru 2, o 18:00
VÝSTAVA „BOL RAZ SEN O MÚZEU - IMRICH HENSZLMANN A JEHO PRÍBEH"
Výstava je venovaná pripomenutiu si narodenia významného filantropa, vedca, zberateľa a jedného zo zakladateľov Hornouhorského muzeálneho spolku Dr. Imricha Henszlmanna, ktorý sa narodil 13. októbra 1813 v Košiciach. Do dejín sa však zapísal predovšetkým ako priekopník dejepisu a umenia a zakladateľ umeleckej histórie v Uhorsku. Svoje vzácne zbierky zanechal múzeu a táto zbierka sa stala jedným zo základov zbierkových fondov múzea. Výstava bude prezentovať zaujímavý život a dielo Dr. Imricha Henszlmanna, pričom veľkou ambíciou výstavy je sústrediť na výstavnú plochu všetky predmety darované Dr. Henszlmannom. V roku 2013, kedy sú Košice Európskym hlavným mestom kultúry, je nepochybne adekvátnym gestom uctiť si pamiatku 200-tého výročia narodenia veľkej osobnosti a rodáka európskeho významu, ktorý svoj život zasvätil kultúre a ochrane umeleckohistorických pamiatok.
EXPOZÍCIA KOŠICKÝ ZLATÝ POKLAD
Košický zlatý poklad patrí medzi najväčšie hromadné nálezy zlatých mincí na Slovensku i vo svete. Tvorí ho 2920 kusov mincí, dukátov a dvojdukátov, tri zlaté medaily a zlatá renesančná reťaz. Mince reprezentujú širokú škálu mincovníctva z 81 európskych mincovní v 15. - 17. storočí. Bohaté zastúpenie jednotlivých typov mincí a široký geografický záber radí Košický zlatý poklad medzi umelecké skvosty Európy.
Sobota – 14. september
VÝNIMOČNÉ SPRÍSTUPNENIE PAMIATOK:
Kalvínsky kostol, Hrnčiarska ulica, 8:00 – 10:30
Kostol reformovanej kresťanskej cirkvi (kalvínsky) bol postavený vo vnútri mesta až v rokoch 1805 - 1811, na mieste bývalej stredovekej „Maľovanej brány" mestského opevnenia, ktorej zvyšky sú dodnes zachované v hmote kostola. Až o štyri desaťročia neskôr sa začalo so stavbou jeho štíhlej elegantnej veže, kde na jej vrchole je dodnes umiestnený odlievaný pozlátený medený kohút, ktorý dali vyhotoviť Košičania v 16. storočí pre farský kostol sv. Alžbety. V roku 1895 bol kalvínsky kostol prestavaný v neorománskom slohu, podľa projektu košického staviteľa Michala Répászkeho. Zaujímavosťou v interiéri je okrem drevenej kazateľnice aj vzácny historický organ z 19. storočia.
Kostol Najsvätejšej Trojice, Hlavná 67, 8:00 – 10:30
Obnovený rímsko-katolícky kostol Najsvätejšej Trojice, nazývaný od roku 1811 premonštrátsky, kedysi jezuitský, neskôr univerzitný, patrí k významným ranobarokovým sakrálnym pamiatkam Slovenska. Postavený bol podľa vzoru rímskeho kostola Il Gesù v rokoch 1671-81 vďaka finančnému daru Žofie Bátoriovej, vdovy po Jurajovi II. Rákocim. Okrem výnimočne sprístupnenej empory v interiéri sa možno pri prehliadke obnovenej veže zoznámiť popri malom zvone z roku 1796 aj s Veľkým zvonom sv. Štefana Uhorského z roku 1871, odliatym zvonolejárom Ignázom Hilzerom vo Viedenskom Novom Meste (Wienerneustadt, Rakúsko). Tento zvon patrí k najväčším a najvzácnejším zvonom v Košiciach.
Kaplnka sv. Michala, Hlavná , 8:00 – 10:30
V srdci stredovekých i dnešných Košíc stojí z južnej strany Dómu sv. Alžbety kaplnka sv. Michala archanjela zo 14. storočia, pôvodne slúžiaca ako cintorínska kaplnka – tzv. karner, v podzemí s kostnicou (po latinsky osárium). Kaplnka prešla viacerými prestavbami, úpravami i veľkým reštaurovaním v rokoch 1903-1904, a čo je zaujímavé - v jej využívaní sa vystriedali viaceré konfesie v meste – od katolíkov cez evanjelikov, kalvínov až po gréckokatolíkov. Jej reštaurovaná fasáda pozýva všetkých okoloidúcich, aby sa prišli pozrieť na unikátny interiér a kryptu. V podzemnom osáriu sú archeológmi odkryté sondy.
Meštiansky dom, Hlavná 58, 10:00 – 12:00
Pôvodne stredoveký meštiansky dom s veľkým dvorom, bohatým na pozoruhodné nálezy. Archeologickým výskumom v roku 1989 tu bola preskúmaná stredoveká studňa i chladnica zo 14. – 15. storočia, a jeden z najbohatších súborov stredovekej keramiky v Košiciach. Zároveň v suteréne dvorového krídla domu boli pamiatkovým výskumom odkryté a prezentované gotické portály i unikátny komplex malých za sebou radených priestorov s osobitnými vchodmi. Miestnosť na prízemí s gotickou rebrovou klenbou a kamenným svorníkom s motívom viniča mohla byť na základe analógií z nemeckých kupeckých miest kedysi aj súkromnou kaplnkou majiteľa honosného domu.
Štátne divadlo - podzemné priestory, Hlavná 58, 11:00 – 13:00
Budova historického divadla v Košiciach je príkladom reprezentačnej mestskej stavby, postavenej v dobovom neobarokovom slohu s eklektickými a secesnými prvkami. Na mieste staršej reduty mesto postavilo v rokoch 1897 - 1899 nové divadlo podľa projektu významného budapeštianskeho architekta Adolfa Langa. Pri komplexnej obnove v 80-tych rokoch 20. storočia tu Ing. arch. Mudrončík a Ing. arch. Janák navrhli podzemné veľkokapacitné klimatizované sklady kulís pod celým parčíkom severne od divadla. Pod zemou sa skrývajú depozitáre rekvizít aj s celým „podzemným zákulisím". Zo suterénu divadla je objekt prepojený priestranným tunelom pod ulicou s novostavbou administratívnej budovy divadla vo dvore na západnej strane (Hlavná 58). Tieto unikátne priestory sú prístupné pre verejnosť iba výnimočne.
Dóm sv. Alžbety, Hlavná 26, 11:00 – 13:00
Klenot Košíc a Slovenska, v stredoveku monumentálny farský kostol ku cti sv. Alžbety Uhorskej je dnes už metropolitnou katedrálou. V súčasnej podobe je paťloďovou bazilikou na pôdoryse v tvare kríža, s troma gotickými vstupnými portálmi a s bohatým interiérom. Už v 14. - 15. storočí slúžil ako vzor pre stavbu ďalších kostolov, v časoch reformácie sa v ňom konali protestantské bohoslužby, počas rekatolizácie bol vrátený katolíkom. Založením Košickej diecézy v roku 1804 sa Košice stali sídlom biskupa a Dóm sv. Alžbety katedrálou. V rokoch 1877-96 jeho architektúru zmenili neogotickou rekonštrukciou. S košickým farským kostolom sa v stredoveku spájal aj kult sv
Prílohy
| 1. | PDF 545,87 KB | Dni európskeho kultúrneho dedičstva Leták s programom podujatí |
