Presnosť je výsadou kráľov a v prípade jej Veličenstva Beatrix platí naplno. V naplánovanú minútu sa jej kráľovská noha dotkla červeného koberca vedúceho do priestorov historickej radnice, kde ju privítal prvý muž mesta Ing. F. Knapík s kyticou. Po krátkom pozdrave venovanom prítomnej verejnosti sa v záplave ochrankárov a početného sprievodu stratila v priestoroch radnice. V Zasadacej sieni za účasti holandských a slovenských hostí F. Knapík vo svojom príhovore opätovne privítal kráľovnú Beatrix, spomenul niekoľko faktov, ktoré obe krajiny charakterizujú a oboznámil Jej Veličenstvo a hostí s našim mestom.
Hlboký ponor do filozofickej podstaty ochrany sakrálnych pamiatok vo svojom príhovore pre kráľovnú predniesla akademická maliarka a reštaurátorka Mária Spoločníková. Posledným rečníkom na radnici bol bývalý rektor TU Lev Bukovský, ktorý sa hrdo pochválil šikovnými študentmi, dosahujúcimi v krajine tulipánov špičkové výsledky.
V závere stretnutia Jej Veličenstvo Beatrix prevzala z rúk F. Knapíka dar - bronzovú sošku anjela s erbom mesta. Kráľovná ako znalkyňa sochárskych diel ocenila dar so slovami: „Nie je veľa miest na svete, ktoré majú vo svojom erbe anjela."
Jej cesta ďalej viedla Hlavnou ulicou až k pamätnej dlaždici na južnej strane Dómu sv. Alžbety, ktorú si so záujmom pozrela. Taktiež vyjadrila svoj obdiv k architektonickému skvostu Dómu a naznačila možnú opätovnú návštevu Košíc, pri ktorej by si pozrela bližšie aj jeho interiér. Potom sa Jej Veličenstvo presunulo do Družstevnej pri Hornáde, kde ju srdečne privítali žiaci miestnej základnej školy, zapojení do celosvetového projektu „Zelená škola". Praktické ukážky recyklácie, starostlivosti o vodné toky a pestovanie biopotravín boli témy, ktoré žiaci zo Zelenej školy prezentovali kráľovnej Beatrix. Posledná zastávka Jej Veličenstva bola na košickom konzervatóriu, kde pred jej príchodom holandský pianista Wibi Soerjadi zaúčal do tajov citlivej hry na klavír dvoch študentov. Jeho snahy obaja mladíci predviedli kráľovnej a pridali aj svojské podanie štvorručnej skladby, ktorou príjemne pobavili všetkých hostí.
Po takmer štvorhodinovej návšteve nasledovalo posledné zamávanie košickej verejnosti a kráľovnú Beatrix pohltila čierna limuzína, uháňajúca na letisko, odkiaľ jej cesta smerovala do rodného Holandska.
Košice nepatria medzi mestá, vítajúce kráľovských panovníkov tak často ako iné európske metropoly. Aj preto si Košičania takúto návštevu viac vážia a privítanie v ich podaní je srdečnejšie a otvorenejšie. Počas prechádzky kráľovnej Beatrix lemovali Hlavnú ulicu zástupy nadšene mávajúcich Košičanov a návštevníkov nášho mesta. Samotná kráľovná ocenila ich úprimnosť a priateľskosť s akou jej prejavovali priazeň.
Atmosféra nášho mesta je nezabudnuteľná a kto sa ňou raz nakazí, ostáva s príjemnou spomienkou v srdci. Veľkú zásluhu na tom majú obyvatelia Košíc, ktorí svoje city prejavujú sympatickým spôsobom.