Aktívne riadiť dlhovú službu vo výške 1,3 mld. korún sa nielen oplatí, ale je to aj nevyhnutné

Mesto Košice v súčasnosti analyzuje a hodnotí III. fázu reštrukturalizačného procesu v oblasti refinancovania dlhovej služby. Už prvé poznatky naznačujú, a číselné údaje to aj potvrdzujú, že zvolená forma reštrukturalizácie bola správna. Dlh, ktorý mesto Košice nieslo na svojich pleciach vo výške 2,2 mld. korún sa od roku 2001 postupne znižuje. Ku koncu novembra 2005 dosahuje výška úverov už len 1, 328 mld. korún. Úmerne tomu sa zlepšujú aj úverové podmienky bánk, ktoré sa v konečnom dôsledku premietli ako zníženie nákladov do rozpočtu mesta. Retrospektívne sa pozrime na kroky, ktoré najviac pomohli mestu:

1. krok - koncentrácia úverov rozdrobených v 15 bankách a finančných inštitúciách do dvoch úverov – konzorcionálny bankový úver a úver zo štátnych finančných aktív. Koncentrácia priniesla mestu nižšie základné úrokové sadzby.

2. krok - zníženie rizika mesta prijatím vlastných ozdravných opatrení, rešpektovaním úverových podmienok bánk a zameraním na znižovanie zadĺženosti mesta, čo sa premietlo do zníženia úrokových marží a do zníženia nákladov o 12,5 mil. korún.

3. krok - rozdelenie úveru do korunovej a eurovej časti v roku 2004 a využitie nižšej základnej úrokovej sadzby na EUR cca o 3 % s výškou úspory 12,7 mil. korún

4. krok - celková transformácia zostávajúceho objemu úverov do EUR v roku 2005 a využitie posilnenia slovenskej koruny voči EUR , čo prinieslo mestu kurzové zisky v doposiaľ vyčíslenom objeme 40,3 mil. korún.

Súčasne s týmito základnými krokmi boli využité aj špecifické bankové produkty s cieľom stabilizácie úrokových nákladov, resp. získania ďalších úspor (napr. swapové operácie). Finálny efekt týchto operácií bude možné definitívne vyčísliť až v momente ich ukončenia, napríklad v čase transformácie slovenskej koruny do EUR t.j. v roku 2009, alebo po ukončení obdobia fixácie úrokovej sadzby, ktoré bolo s bankami dohodnuté v roku 2008.
Výsledky týchto operácií je možné však hodnotiť aj priebežne. Dosiahnuté efekty sú už v tomto období výrazné a očakávame ich ďalšie zlepšenie. Tomuto vývoju napomohli aj makroekonomické kroky uskutočnené v ostatnom období a to vstupom Slovenska do európskeho mechanizmu výmenných kurzov, čo je výstižne označované ako „čakáreň na euro“.

Čo sa teda udialo?
V piatok 25. novembra 2005 Slovensko prekvapivo vstúpilo do mechanizmu výmenných kurzov ERM II, kde musí byť najmenej dva roky. Centrálna parita kurzu bola stanovená na 38,455 SKK/EUR a koruna sa môže pohybovať v pásme +/- 15% (v rozmedzí 32,7 – 44,2 SKK/EUR). Priamou reakciou na tento vstup bolo posilnenie slovenskej meny o 2 %. V súčasnosti sa kurz pohybuje na úrovni 37,8 SKK/EUR. Za podpory konvergenčného a dobrého stavu ekonomiky je reálny predpoklad, že konverzný kurz v roku 2008 bude blízko 36,00 SKK/EUR.

Čo to znamená pre mesto Košice?
Tento priaznivý vývoj sa veľmi pozitívne premieta aj do zníženia celkového dlhu mesta Košice, ktoré dvoma postupnými transformáciami korunového úveru do EUR dosiahlo úspory vo forme kurzového zisku cca 40 mil. korún. Ďalšie predpokladané posilnenie SKK voči EUR pri očakávanom kurze 36, 00 SKK/ EUR môže mestu Košice priniesť ďalšiu úsporu odhadovane cca 39 mil. korún.

Aké sú najbližšie zámery mesta v oblasti riadenia dlhovej služby?
Z minulosti sme sa poučili v tom, že aktívne riadiť dlhovú službu vo výške 1,3 mld. korún sa nielen oplatí, ale je to aj nevyhnutné. Mesto Košice sa v súčasnosti zaradilo medzi významných klientov bánk hlavne rešpektovaním týchto zásad. Túto pozíciu je potrebné nielen udržať, ale aj „vyťažiť z nej trvalý efekt“. Výsledkom môžu byť ďalšie úspory nákladov v rozpočte mesta, využiteľné v iných oblastiach. Prioritou však zostáva zachovanie si dobrého mena mesta Košice – ako dôveryhodného partnera – čo nie je ľahkou úlohou.

Informácie pripravila Marta Vajkunyová, referát pre strateg. financovanie a kapitál. Investície