Vážený pán predseda Ústavného tribunálu Poľskej republiky!
Vážení sudcovia Ústavného tribunálu Poľskej republiky!
Vážená pani predsedníčka Ústavného súdu Slovenskej republiky!
Vážení sudcovia Ústavného súdu SR!
Dámy a páni!
V tejto historickej radnici som mal česť prijať už nemálo významných osobností. Napriek tomu môžem nášmu dnešnému stretnutiu priznať istú výnimočnosť. Len málokedy sa totiž podarí, aby vzácni hostia svojou profesiou korešpondovali tak jednoznačne s viacerými symbolmi, ktoré má táto historická budova v sebe zakomponované. Vaša excelentná zostava je v tomto smere vskutku výnimočná:
Možno ste zahliadli, že na streche radnice sa nachádza socha Justície. Pod ňou, na priečelí zase známy výjav kráľa Šalamúna, ktorý mečom rozsudzuje o dieťa rozvadené matky. A napokon nad schodišťom sa vznáša Alegória spravodlivosti. Som presvedčený, že keby bolo v silách týchto známych symbolov spravodlivosti prejaviť radosť nad vašou prítomnosťou, určite by tak teraz urobili. No keďže im umelec až takú silu nevdýchol, dovoľte, aby som ich s potešením nahradil.
Naše mesto i ja osobne sme vskutku poctení tým, že môžeme privítať predstaviteľov najvyššieho orgánu súdnej moci krajiny, s ktorou susedíme, ktorá nám je osobitne blízka a s ktorou sme nedávno spolu prežívali mimoriadny smútok. Dovoľte, aby som aj takto, s odstupom krátkeho času vyjadril nádej, že neuveriteľná tragédia, ktorá postihla Poľsko, obsahuje vyššie posolstvo, ktorému síce nemožno celkom porozumieť, no ktoré – verme – má schopnosť spôsobiť v mysliach i srdciach obyvateľov Európy čosi potrebné a trvalé.
História ústavného súdnictva na území Slovenska má aj z európskeho hľadiska dlhú, hoci nesúvislú tradíciu. Až po roku 1989 však nadobúda Ústavný súd postavenie, ktoré možno hodnotiť ako zmysluplné. Sme osobitne hrdí na to, že sídlom Ústavného súdu je práve naše mesto. Vidíme v tom neobvyklú kontinuitu postavenia Košíc, ktoré disponovali v európskom priestore výnimočnou funkciou generálneho kapitána. Predstaviteľ tohto inštitútu bol priamo od kráľa vybavený bezvýhradnou súdnou mocou, ktorú by sme z pohľadu dnešného poznania mohli pokojne označiť aj za moc ústavno–právnu.
V Ústavnom súde dnes vidíme najvyššiu autoritu, ktorá je uspôsobená kvalifikovane posudzovať súlad rozhodnutí orgánov štátu so základnými ľudskými právami. Je dobré vedieť, že takýto inštitút reálne existuje, je dôležité poznať, že takýto inštitút účinne koná a je pre nás príjemné konštatovať, že sídli práve v Košiciach.
Nemôžem v tejto chvíli neoceniť skutočnosť, že práve Poľsko je jedinou krajinou bývalého východného bloku, kde ústavné súdnictvo statočne bojovalo o svoje miesto aj v neprajných časoch socializmu. Vzhľadom na všetky tieto tradície možno vaše stretnutie hodnotiť nielen ako rokovanie justičných reprezentácií Poľska a Slovenska, ale ako výraz spolupráce krajín, ktoré sú v teórii i praxi ústavného práva lídrami, čo je potešujúce i zaväzujúce zároveň. Aj keď súdy vo všeobecnosti nie sú na to, aby sa páčili médiám, či verejnosti, myslím, že ústavný súd je istou výnimkou. Som presvedčený, že úlohou ústavného súdu je okrem vydávania súdnych nálezov vydávať aj jasné svetlo, ktoré vymedzuje priestor v ktorom sa účastníci zložitej hry, ktorá sa volá správa štátu, môžu legitímne pohybovať.
Vážení ústavní sudcovia Poľskej i Slovenskej republiky!
Demokracia má veľa úskalí, no ako to kedysi povedal Churchil – nič lepšie nebolo pre správu štátu doposiaľ vymyslené. A zrejme sa tak skoro ani nestane. O to väčšia je úloha ústavných súdov, ktorých jedinečné postavenie vzbudzuje nádej, že právo v demokratickej spoločnosti má schopnosť obrániť legitímne záujmy každého občana, a to pred pochybeniami aj tej najmocnejšej inštitúcie. Dovolím si vám preto nielen ako primátor Košíc, ale predovšetkým ako občan Slovenska i ako občan Európskej únie popriať, aby ste túto nádej svojimi rozhodnutiami vytrvalo premieňali na občianske istoty. Verím, že aj vďaka vášmu košickému stretnutiu sme my občania k týmto istotám opäť o čosi bližšie.
Ďakujem vám.