Predstavitelia mesta Košice a hostia si dnes pripomenuli 42. výročie vojenskej invázie z 21. augusta 1968. Pri príležitosti pietnej spomienky na obete invázie sa k prítomným prihovoril primátor mesta Košice František Knapík: „Horkosť aj tých najtragickejších dní sa v plynutí rokov vždy postupne stráca. Ani ozvena toho zajtrajšieho nám dnes už neznie tak kruto, ako kedysi. Máme na to ľudsky iste právo, lebo život má veľa výziev a naša schopnosť ich prijímať, riešiť a splnené ukladať do skrinky múdro prežitého času je ľudským bytím obmedzená. Avšak to, čo vieme pochopiť pri jednotlivcovi, nesmie nikdy platiť pre vedomie spoločnosti. Aspoň nie takej spoločnosti, ktorá si ctí svoju históriu, ktorá rozumie svojim príbehom, ktorá vie odkiaľ prichádza i to, kam smeruje. Som presvedčený, že my, občania Slovenska takouto vyspelou spoločnosťou už sme! Preto zajtrajšie výročie nemáme právo prikryť falošným nánosom zabúdania, alibistickým pochopením vraj nevyhnutného, či mĺkvym zmierením sa s tým, čo už aj tak nik nemôže zmeniť. Nie!! Zajtrajšie výročie sme povinní aj po desaťročiach nazvať bez diplomacie a bez príkras: Pripomíname si ním deň, keď politici bez súcitu a svedomia vtrhli do našej krajiny a vraždili jej obyvateľov. Nie úbohí hladní vojaci, nie servilní generáli, ale nehodní politici z tepla svojich palácov a v mene svojich „zbožňovaných ideálov" boli tými vrahmi!
Možno sa spýtate na čo je dobré používať takúto rétoriku, keď časy sa dávno zmenili. Odpoviem! Časy sa menia, ale nemení sa ľudská povaha. Každý z nás nosí v sebe nielen schopnosť lásky, súcitu a pomoci, ale aj zárodky zla. A ak sa nájdu pre zlo vhodné podmienky, potom dokáže rásť a niekedy aj prerásť ľudskosť v nás. Stalo sa to už neraz v minulosti a som presvedčený, že ani dnes nemáme k dispozícii voči takejto možnosti spoľahlivo fungujúce poistky. Nezabúdajme na to, keď hovoríme o zle, ktoré zahubilo milióny životov. No nezabudnime na to ani vtedy, keď hovoríme o svojich vlastných susedoch, ktorých sme kedysi dovolili bezcitne vyviesť do Osvienčimu. Zdá sa vám, že tieto udalosti navzájom nesúvisia? Súvisia! Spája ich strata ľudskosti a víťazstvo kolektívneho zla. Práve víťazstvo zla vohnalo 21. augusta 1968 tanky do našej krajiny. Práve preto boli za bieleho dňa, počas mieru, na uliciach svojich miest povraždené desiatky bezbranných nevinných obyvateľov Československa. Krv siedmich z nich sa vyliala aj na košickú dlažbu. Pripomeňme si ich mená:
Michal Hamrák
Ján Hatala
Bartolomej Horváth
Jozef Kolesár
Ján László
Ladislav Martoník
Ivan Schmiedt
Prosím, aby nám týchto sedem mien nepripomínalo len tragické augustové výročie. Nech nám pripomenie všetky víťazstvá zla v histórii sveta, ktoré viedli k barbarstvu a krutosti. A nech nám pripomenie ešte niečo veľmi dôležité: Že každý z nás má k dispozícii nástroj, ktorý dokáže takéto zlo účinne zastaviť. Volá sa občianska statočnosť a naozaj funguje. Má to len jeden háčik – nemožno čakať na druhého, ale treba začať vždy od seba.
Nech nám aj takéto jednoduché pravdy pripomína tabuľa so siedmymi menami, pred ktorými sa aj po 42 rokoch súcitne skláňam."
Prítomní si obete invázie pripomenuli minútou ticha, zapálili sviečky a položili kytice kvetov.
foto: Marián Šangala
Galéria k článku
