11.6.- Príhovor primátora k účastníkm festivalu Zlatý žobrák

Vážení tvorcovia hodnotných televíznych diel!
Vážení porotcovia! Vážení hostia, zahraniční i domáci!
Dámy a páni!
Tí čo dávali v škole na gramatike pozor, si asi budú pamätať, ako sa volá spojenie dvoch slov protirečivého významu...? Áno, je to oxymoron. Kedysi sme na hodinách slovenčiny hrávali takú hru, kto ich vymyslí za minútu viac. A tak vznikali „zdraví nemocní“, „veľké maličkosti“, „starí mládenci“, či „hromové tichá“... Ak by sme tu dnes vyhlásili obdobnú súťaž o najznámejší a najkrajší oxymoron Slovenska, verím, že by mohol vyhrať len jeden, jediný: Zlatý žobrák!
Prepáčte, nechcel som vám tu robiť prednášku z gramatiky, ale vyjadriť skutočné potešenie z faktu, že originálne pomenovanie tohto výnimočného festivalu sa stáva z roka na rok známejším. A to nielen v Košiciach! Toto podujatie si osobne veľmi cením, a to hneď z niekoľkých dôvodov:
Predovšetkým je to ponúknutá možnosť inšpirovať tvorcov lokálnych televízií k novým témam, ako aj k ich novému spracovaniu.
Za veľmi dôležitú považujem aj skutočnosť, že sa tu predstavuje tvorba televízií, ktoré disponujú neporovnateľne skromnejšími prostriedkami, ako veľké televízne spoločnosti. Hoci bez peňazí to v tejto brandži naozaj nejde, doterajšia pätnásťročná história festivalu presvedčivo dokazuje, že originalita a pôsobivosť televíznej produkcie nemusí byť vždy v priamej úmere s množstvom financií, ktoré majú tvorcovia k dispozícii. Ba často tu môžeme objaviť trend celkom opačný, keď diela s vysokou dokumentačnou a umeleckou hodnotou vznikajú práve v malých tvorivých kolektívoch.
No najväčší prínos vidím v témach, ktoré náš festival dlhodobo podporuje! Sociálne postavenie rôznych spoločenských skupín, chudoba, kriminalita, korupcia, ekologické ignorantstvo, diskriminácia - to všetko sú široké lány problémov dnešného sveta, ktoré nevnímať by znamenalo napodobňovať známu pštrosiu pozícii. V tomto pohľade sa odhaľuje skutočná hodnota práce lokálnych televízií v jej najčistejšej podobe. Ak dnes z obrazoviek často žiaria reflektory veľkolepých televíznych šou, často bezduchej zábavy, či ukážky života tých, ktorí málo tvoria, no veľa strovia, potom práve uvádzanie spomenutých tém robí z lokálnych televízií mimoriadne závažný komunikačný nástroj súčasnosti. A z tohto festivalu miesto, ktoré otváranie takýchto dôležitých tém inšpiruje, podporuje a oceňuje. Som presvedčený, že je to aj dôležitý príspevok k ich riešeniu.
V 16. ročníku chcem osobitne oceniť fakt, že do jeho organizácie vstúpilo mesto Košice aj prostredníctvom projektu Európskeho hlavného mesta kultúry, ktorým sa chystáme byť v roku 2013 spolu s mestom Marseille. Úspech nášho víťazného projektu Košice Interface spočíval aj v podnecovaní tvorivosti najrôznejších umeleckých smerov. Obísť televíznu tvorbu pri tom určite nemôžeme. No a obísť televíznu tvorbu, ktorá presvedčivo a provokujúco nastavuje zrkadlo dobe, by bolo z pohľadu mesta, ktoré chce vnímať kultúru v plnom spektre jej spoločenského významu neodpustiteľné.
Dovoľte mi aby som skôr, ako odovzdám festivalovú cenu, vyslovil svoje poďakovanie všetkým, ktorí sa kedysi pričinili o vznik tohto jedinečného podujatia, ktorí ho pravidelne obetavo organizujú a ktorí ho aj tohto roku skvele pripravili. A keďže za všetkým treba vidieť konkrétneho človeka, dovoľte mi vysloviť meno aspoň jednej osoby, ktorá je s týmto festivalom spojená od jeho vzniku: Eva Dekanovská riaditeľka festivalu. Ďakujeme pani Eva za všetkých Košičanov!
Nuž a teraz mi už dovoľte pristúpiť k odovzdania hlavnej ceny.
Nech žiara tohto Zlatého žobráka zaslúžene ozdobí najlepšie dielo i mená jeho tvorcov. No zároveň nech jeho lúče dopadnú na všetky diela, ktoré sme tu mali možnosť vidieť. Všetky si to zaslúžia. Pretože hodnota nášho košického Zlatého žobráka nespočíva len v symbolickej hodnote žltého kovu, ktorý patrí víťazovi, ale predovšetkým v bohatstve ducha, ktoré so zlatom máva len máločo spoločné. A práve bohatstvo ducha ste prejavili všetci, ktorí ste nás aj tohto roku poctili svojou tvorivou účasťou!