Pri príležitosti Pamätného dňa obetí holokaustu a rasového násilia, ktorý pripadá na 9. september, usporiadala Židovská náboženská obec v Košiciach spolu so združením The Hidden Child Slovensko – Ukrývané dieťa – Skupina Košice spomienkové podujatie pod názvom „Stretnutie v košickej synagóge". Na spomienkové podujatie prišli predstavitelia samosprávy mesta, cirkví, inštúcií a obyvatelia mesta. Na úvod zazneli Hebrejské melódie od Maxa Brucha, po nich príhovory hostí. „Zišli sme sa, aby sme si pripomenuli pamiatku tých, ktorí tu dnes s nami nemôžu byť. Ťažoba tejto chvíle spočíva v tom, že ich životy neuplynuli v prirodzenom kolobehu, ale boli ukončené násilne, bez možnosti brániť sa. Ukončila ich premyslená, chladná a nezmyselná genocída, založená na povýšenosti a nenávisti. Je to neospravedlniteľný skrat v dejinách ľudstva. Najkrutejším spôsobom zasiahol do osudov tisícov rodín židovského národa, pre milióny bezmocných ľudských bytostí znamenal nezvratný koniec," uviedol vo svojom príhovore primátor mesta Košice František Knapík a pokračoval: „V konfrontácii s hrôzou holokaustu je len veľmi ťažké uveriť, že by niekedy v budúcnosti ľudstvo mohlo dokázať navždy odstrániť prejavy násilia a neznášanlivosti. Žijeme v mieri poznačenom stigmou krutosti. Žijeme v mieri v naivnom presvedčení, že s démonom nenávisti možno uzavrieť dohodu. A takmer denne nám médiá prinášajú správy o opaku." V závere vyjadril primátor želanie, aby Košice boli vždy slobodným a bezpečným miestom pre všetkých jeho obyvateľov, pre každého človeka.
Za Spolok na podporu skrášľovania Košíc vystúpil Ladislav Rovinský, ktorý okrem iného uviedol: „19. marca 1944 Košice obsadila Nemecká armáda. Mesto, v ktorom hľadali prenasledovaní z okolitých krajín útočisko sa stalo pre nich pascou. Mnohí ušli do lesov, mnohí sa ukrývali u nežidovských rodín, ktorým za to patrí vďaka. Ale väčšina nemala kam ujsť. 25.apríla 1944 nadobudla účinnosť vyhláška, podľa ktorej sa všetci občania patriaci k židovskej rase, museli sústrediť do dvoch tehelní na periférii mesta. Od 18.hodiny 27.apríla toho roku na území mesta Košice okrem tábora v tehelni sa židovská osoba nesmie zdržiavať. (Folyó év április hó 27 –én 18 óra után Kassa város teruletén a téglagyári tábor kivételével zsidó személy nemtartózkodhat.) Osud občanov Židovskej komunity v Košiciach bol spečatený. Najprv boli obratí o občianske práva, neskôr o majetok aby napokon boli obratí o všetko. Z oboch tehelní neostalo nič, čo by pripomínalo rok 1944, kedy v nich boli sústredení všetci židovskí občania Košíc a okolia predtým, ako boli odvlečení na istú smrť v štyroch transportoch v čase od 15. mája 1944 do 2. júna 1944." V závere svojho vystúpenia oznámil L. Rovinský, že Spolok na podporu skrášľovania Košíc v spolupráci s občianskym združením Košický občiansky klub vyhlásil verejnú zbierku na pamätník na pamiatku týchto občanov židovského pôvodu, na znak úcty k ich životu a dielu a na znak protestu proti ich usmrteniu.
Po príhovoroch zaznela prednáška historika Jána Hlavinku o udalostiach súvisiacich s prijatím židovského kódexu v roku 1941 a na záver podujatia predniesol košický rabín Yossi Steiner modlitbu za obete holokaustu a rasového násilia.
Pamätný deň obetí holokaustu a rasového násilia
Pamätný deň obetí holokaustu a rasového násilia schválila Národná rada SR ako memento tragického dátumu - 9. septembra 1941, kedy vtedajšia slovenská vláda prijala nariadenie o právnom postavení Židov, známom aj ako Židovský kódex. Týmto nariadením obsahujúcim 270 paragrafov sa na Slovensku ustanovil osobitný právny režim občanov židovského vierovyznania, ktorí tak stratili občianske práva a začali sa deportácie Židov.
Galéria k článku
