Deň mesta Košice

Priemyselný park Košice - Pereš


Úvod

Geografická poloha východného Slovenska v stredoeurópskom priestore a susedstvo troch štátov (Poľsko, Maďarsko a Ukrajina) dáva tomuto priestoru z hľadiska medzinárodných súvislostí veľký význam a perspektívny rozvojový potenciál.


Hospodárskym a spoločenským centrom tohto regiónu s 1,5 mil. obyvateľmi je mesto Košice, ktoré je zároveň druhým najväčším i najdôležitejším mestom Slovenska s počtom 236 tis. obyvateľov.


Pre možnosti lokalizácie ekonomických aktivít poskytujú Košice osobitné územné predpokdlady :
geografická poloha s blízkosťou hraničných prechodov do Maďarska, Poľska a na Ukrajinu a prepojenie s týmito krajinami vybudovanými trasami cestnej, železničnej a leteckej siete,
železničná dopravná sieť, tvoriaca spojnicu medzi východnou a západnou Európou. Zvlášť pozitívnym faktorom je paralelnosť koľají normálneho rozchodu európskeho štandardu s traťou širokého rozchodu. V smere sever - juh je prepojenie so železničnou traťou AGTC, spájajúcou Maďarsko a Poľsko, prítomnosť medzinárodného letiska vrátane typu CARGO, slobodné colné pásmo (free zone) ako kontaktná lokalita na krajiny strednej a východnej Európy, cestná a železničná trať, napojená na prístaviská na Dunaji, priesečník hlavných ciest E 571 (východ - západ) a E 71 (sever - juh).



© Foto: Alexander Jiroušek
Poloha Košíc a ich ekonomický a intelektuálny potenciál dávajú výrazné predpoklady vplyvu na rozsiahly región vrátane južnej časti Poľska, západnej časti k Ukrajiny a severovýchodnej časti Maďarska.

K silným rozvojovým impulzom Košíc patrí aj vzdelanostná úroveň obyvateľstva, ktorá dosahuje v rámci Slovenska nadpriemerné hodnoty. Vzdelávacia základňa, vytvorená sieťou stredných odborných škôl, gymnázií a vysokých škôl v plnom rozsahu zabezpečuje reprodukciu kvalifikovaných pracovných síl.

V Košiciach sa nachádza 27 rôznych stredných škôl s vyše 15 000 študentmi. Súčasťou sú aj školy zamerané na výuku jazykov, hlavne anglického, nemeckého a francúzskeho, čo umožní uplatnenie absolventov v podnikoch zahraničných investorov.


Košice sú aj sídlom troch univerzít - Technickej univerzity, Univerzity veterinárneho lekárstva a Univerzity P. J. Šafárika a ďalších fakúlt, na ktorých študuje 15 500 študentov.


Najväčším zamestnávateľom je hutnícky závod U.S.Steel, kde pracuje vyše 16 tis. pracovníkov.


Navrhovaný priemyselný park vzhľadom na polohu v meste a málo zaťažené životné prostredie ponúka možnosť lokalizácie najmä v oblasti high-tech priemyslu. Funkčná štruktúra priemyselného parku je ľahký priemysel s doplnkovou funkciou vyššej občianskej vybavenosti.



Širšie územnotechnické vzťahy riešenej lokality

Lokalita priemyselného parku sa nachádza v južnej časti mesta na území, v dotyku s komunikáciou E 51 Košice - Bratislava, ktorá je cez diaľničný privádzač Červený rak - VSS napojená na diaľnicu D1 Košice - Prešov (smer do Poľska) a na komunikáciu I/50 Košice - Michalovce - Ukrajina. Opačným smerom vedie komunikácia do Maďarska s priamym napojením na medzinárodné letisko Košice. Územie priemyselného parku je situované 4 km od centra mesta v blízkosti výrobno-obchodnej zóny a všešportového areálu.


Riešené územie je možné napojiť na existujúci dopravný systém a technickú infraštruktúru mesta bez väčších nárokov na podmieňujúce investície.



Opis riešeného územia

Územie sa nachádza medzi areálom letiska a cestou I/50, v blízkosti obytnej zóny Pereš. Terén je rovinatý so sklonom 0,2 - 0,5 %. Plochy , na ktorých sa navrhuje priemyselný park sa v súčasnosti využívajú ako poľnohospodárska pôda. Pozemky sú čiastočne vo vlastníctve štátu a čiastočne (vo väčšom rozsahu) vo vlastníctve súkromných vlastníkov. V kontakte s juhovýchodnou časťou územia je situované letisko Košice, ktoré niektorými ochrannými pásmami zasahuje do riešeného územia a čiastočne limituje jeho využitie.

Medzi starou cestou na letisko a osadou Svetlá sa nachádza archeologická lokalita. Ide o zistené osídlenie zo staršej a strednej doby bronzovej. Zisťovací prieskum bol realizovaný, pokračovanie archeologického prieskumu je nutné.



Výhody riešenej lokality

Lokalita sa nachádza v bezprostrednej blízkosti letiska, má priame napojenie na nadradený cestný dopravný systém a na existujúcu mestskú hromadnú dopravu.


Plocha, na ktorej je navrhnutý priemyselný park sa v súčasnosti využíva ako poľnohospodárska pôda. Jej rozloha je cca 190 ha, z toho pre I. etapu riešenia (podľa urbanistickej štúdie) sa vyčleňuje územie o rozlohe 34, na ktorom sú vyriešené vlastnícke vzťahy.


Spracovanie tzv. Registra právnych vzťahov v lokalite Pereš, ktorý koncom roka 2001 ukončila firma Stewart Data Slovakia, dcérska spoločnosť americkej firmy Stewart Information Services Corporation. Práca bola realizovaná v troch etapách a výsledná dokumentácia Registra právnych vzťahov rieši bezo zvyšku vlastnícke vzťahy jednotlivých pozemkov a presné zameranie hraníc lokality Pereš v teréne. Vlastnícke vzťahy boli zostavené v digitálnej aj v analógovej forme. Lokalitu Pereš pokrýva 320 parciel.


Riešené územie, vzhľadom na blízkosť k mestu, má relatívne priaznivé ekologické ukazovatele.





Doprava

Riešená lokalita priemyselného parku leží pri ceste medzinárodného významu. I/50 (E 571) Bratislava - Košice, ktorá sa má prebudovať na kategóriu rýchlostnej komunikácie. Ide o druhé najvýznamnejšie cestné komunikačné spojenie na Slovensku v smere západ - východ. Lokalita bude dopravne napojená existujúcou mimoúrovňovou križovatkou priamo na túto komunikáciu. Pre napojenie priemyselného parku je potrebné túto križovatku dobudovať, na krátkom úseku preložiť rýchlodráhovú električkovú trať a vybudovať svetelnú signalizáciu. Výhľadovo je plánovaná prestavba tejto križovatky do definitívne mimoúrovňovej podoby.


Z hľadiska mestskej hromadnej dopravy leží riešené územie na električkovej rýchlodráhe Košice - vstupný areál U.S. Steel. Pre diverzifikáciu dopravných možností za prácou je možné vybudovať samostatne trasovanú cyklistickú trasu.


Lokalita sa nachádza vo vzdialenosti cca 3 - 4 km od najbližšej železničnej trate.



Technická infraštruktúra


Vodné hospodárstvo

Areál bude zásobovaný pitnou vodou z vodojemu ČR III, ktorý sa nachádza na neďalekej kóte vo výške 294 m n.m. Z toho vodojemu bude prívodnými potrubiami privedená voda do priemyselného parku, ktorý sa nachádza cca 50 m nižšie ako vodojem, čo s ohľadom na tlakové pomery vyhovuje. Dĺžka prívodu od napojenia po spotrebisko bude cca 690 m profilu DN 100.


Vzhľadom na kapacitné možnosti kanalizácie v tejto lokalite sa navrhuje delená kanalizácia. Dažďová kanalizácia bude vyústená do Myslavského potoka (vzdialenosť cca 1 km) cez dažďovú nádrž, splašková do jestvujúcich kanalizačných zberačov nachádzajúcich sa v blízkosti priemyselného parku. Čistenie splaškových vôd bude v mestskej čistiarni odpadových vôd.


Elektrina, zemný plyn, telekomunikácie

Pri predpoklade, že plochy všetkých podlaží stavebných objektov budú v rozsahu cca 40 ha, bude potrebné zabezpečiť príkon 12 MW. Tento príkon sa zabezpečí v I. etape vybudovaním vonkajšieho prívodného VN vedenia a vybudovaním vstupnej 22 kV rozvodne na území priemyselného parku.


Pre ďalšie etapy výstavby (do príkonu 12 MW) z plánovanej novej transformovne VSE 110/22 kV, výstavbou dvoch káblovovzdušných VN vedení do vybudovanej vstupnej rozvodne priemyselného parku.


Zdrojom pre zásobovanie priemyselného parku zemným plynom bude VTL plynovod DN 150 Haniska - Drienovská Nová Ves. Z tohoto VTL plynovodu sa navrhuje VTL prípojka (cca 6 km) DN 100, PN 64, ktorá bude zaústená do novej regulačnej stanice plynu VTL/STL predbežne o kapacite 3 000 m3/h.
Rozvod plynu v priemyselnom parku bude stredotlaký s realizáciou ďalších regulačných staníc podľa požiadaviek na množstvo a prevádzkový tlak reálnych odberateľov.


Napojovacím bodom pre telekomunikácie bude FITL Pereš. V priemyselnom parku budú lokalizované priestory pre novobudovanú telekomunikačnú technológiu. Rozvodná sieť bude vybudovaná káblami uloženými v zemi.


Odpady

Pôvodcovia odpadov v priemyselnom parku budú likvidovať odpad podľa vlastných programov odpadového hospodárstva, spracovaných podľa osobitných predpisov v súlade s programom odpadového hospodárstva pre mesto Košice.



Súčasný stav

Výstavba priemyselného parku Košice - Pereš je v etape prípravy majetko - právneho vysporiadania pozemkov a prípravy inžinierskych sietí. Projektová dokumentácia na inžinierske siete už bola spracovaná.

Majetkoprávne vysporiadanie pozemkov a právoplátné stavebné povolenie na inžinierske siete sú podmienkou pre podanie žiadosti na zriadenie priemyselného parku do zoznamu priemyselných parkov Slovenska a pre priznanie štátnej dotácie za zriadenie priemyselného parku. Rovnako uvedené platí i v prípade žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov z fondov Európskej únie, alebo v prípade žiadosti o poskytnutie úveru z komerčných bánk.



Záver :

Priemyselný park zriaďuje obec, teda v našom prípade mesto Košice.


Priemyselný park tvorí územie, na ktorom sa sústreďuje priemyselná činnosť alebo služby najmenej dvoch podnikateľov a ktoré je na tento účel ustanovené územným plánom obce, alebo územným plánom zóny, ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy pri poskytovaní a kontrole použitia podpory štátu na zriadenie priemyselného parku.


V podmienkach Slovenskej republiky bol prijatý zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 193/2001 Z.z. o podpore na zriadenie priemyselných parkov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov.


Od budúcich investorov pred uzavretím budúcej zmluvy zo strany mesta Košice očakávame predloženie podnikateľského zámeru v priemyselnom parku, vrátane preukázania finančného zabezpečenia podnikateľského zámeru.


Žiadosť o poskytnutí podpory na zriadenie priemyselného parku pred schválením vo vláde Slovenskej republiky vopred posúdi Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré zohľadní aj úroveň zamestnanosti v regióne.


Špecifikáciu u požiadavky na priemyselný park Košice - Pereš od budúcich investorov sme charakterizovali v hlavnej časti s tým, že právny zámer by sa konkrétne doriešil po ekonomickej analýze a očakávaných predpokladov na vytvorenie požadovaných miest a ich udržanie v rámci priemyselného parku.



Košice, júl 2002

/Spracovateľ: Oddelenie komunálneho rozvoja MMK s využitím podkladov ÚHA/

Mestské podniky